Blog a médiá /Odpady / Viac ako pol tony odpadu na obyvateľa? Množstvo odpadu rastie spolu so životnou úrovňou

Viac ako pol tony odpadu na obyvateľa? Množstvo odpadu rastie spolu so životnou úrovňou

Slovensko vlani dosiahlo jeden nelichotivý rekord, keď každý jeden z nás v priemere vyprodukoval 427 kg komunálneho odpadu (KO). Po prvýkrát v histórii tak bola prekonaná hranica 400 kg na hlavu. Rozdiely v jednotlivých regiónoch sú pritom neprehliadnuteľné. Vyplýva to z analýzy WOOD & Company a dát Štatistického úradu SR.

Produkcia odpadu na Slovensku rastie

A v posledných rokoch pomerne rýchlo. Vlani produkcia komunálneho odpadu v prepočte na obyvateľa dosiahla úroveň 427 kg a medziročne vzrástla až o 9 %. Za posledných desať rokov tento údaj dokonca poskočil až o 30 %. Inak povedané, kým v roku 2008 vyprodukoval Slovák ročne 327 kg odpadu, vlani to bolo o celú stovku viac.

Rekordne veľa odpadu produkujú v Trnavskom, Bratislavskom a Nitrianskom kraji

V týchto regiónoch totiž produkcia odpadu prepočítaná na obyvateľa prekonala úroveň 500 kg. Najmenej komunálneho odpadu vyprodukovali kraje východného Slovenska s 330 kg odpadu na osobu. Spoločnou premennou všetkých regiónov je rastúci trend v produkcii odpadov. Za poslednú dekádu bol najvýraznejší nárast evidovaný v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji, a to o 40 %. Zmena v produkcii odpadu bola najnižšia v prípade Bratislavského kraja (o 12 %).

Kde končí odpad, ktorý Slováci vyprodukujú?

Najekologickejšie zhodnocujú odpad Košičania a Bratislavčania. V týchto regiónoch dokážu zhodnotiť až 60 % z celkového komunálneho odpadu. Je to ovplyvnené práve dlhoročnou existenciou ZEVO, teda Zariadení na energetické využitie odpadu. Kým vo vyspelých krajinách sú takéto zariadenia, ktoré premieňajú odpad na elektrinu alebo teplo, bežné, na Slovensku s výnimkou Bratislavy a Košíc zatiaľ absentujú. Aj vďaka existencii ZEVO tieto dva regióny v porovnaní s ostatnými regiónmi Slovenska oveľa menej skládkujú.

Skládkam sa najviac „darí“  v Prešovskom, Trenčianskom a Nitrianskom kraji. Zjednodušene povedané, ak žijete v niektorom z týchto regiónov SR, vyše 60 % z vašich odpadkov skončí na skládke bez akejkoľvek šance na ďalšie zhodnotenie podľa princípov cirkulárnej ekonomiky.

V hierarchii odpadového hospodárstva má najvyššie postavenie ZERO WASTE, teda predchádzanie vzniku odpadu. Smerom dole nasleduje príprava na opätovné použitie, recyklácia, energetické zhodnocovanie a spaľovanie. Na úplnom spodku hierarchie je skládkovanie. Riadiť sa hierarchiou však v reálnom živote nie je vždy úplne možné.

Preto je nesmierne dôležité vyprodukovaný odpad triediť, lebo iba vytriedený odpad môže byť recyklovaný. Aj v recyklovaní, ktoré je základnou formou zhodnocovania odpadu, sme však ešte pozadu. Vlani sa najlepšie darilo recyklovať komunálny odpad v Trnavskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji, kde miera recyklácie dosiahla úroveň vyššiu ako 40 %.

Prečo je tento pohľad do regionálnych odpadových nádob dôležitý?

Pretože práve tieto štatistiky poukazujú na potenciál v jednotlivých kútoch Slovenska pri nakladaní s komunálnym odpadom. Slovensko čaká v najbližších desaťročiach naplnenie veľmi ambicióznych plánov. Reformný balík, ktorý je zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu, jasne stanovuje na rok 2035 dva stropy, a to: maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky a minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať. Ak aj tieto ciele v budúcnosti splníme, bude to zrejme „na doraz“. Otázka tiež znie, ako naložíme so zvyšnými 25 % odpadu, ktoré zrejme nebudeme vedieť recyklovať. Vo vyspelých krajinách Európy v prípade takéhoto odpadu uprednostňujú jeho premenu na teplo a energiu v zariadeniach ZEVO. Na rozdiel od skládkovania ide totiž o technológiu s najvyššími ekologickými štandardmi. Nehovoriac o tom, že zatiaľ čo v prípade skládkovania odpad „zakopeme pod zem“ a nemáme z neho žiadny úžitok, v prípade použitia v ZEVO prichádza k jeho skutočnému zhodnoteniu. Vo vyspelých krajinách Európy sú na takto vyrobené teplo a elektrinu napojené milióny domácností.