ArrowÚvod / Energetické využitie odpadu / Mýty a fakty

Mýty a fakty o energetickom využití odpadu

Výroba elektriny a tepla z odpadu je v každej vyspelej krajine jedným z kľúčových pilierov odpadového hospodárstva. Vo Švédsku, Fínsku či v Rakúsku existujú desiatky Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré podliehajú najprísnejším ekologickým štandardom. Práve vďaka kombinácii recyklácie a energetického využitia odpadu sa v týchto krajinách podarilo eliminovať škodlivé skládkovanie takmer na nulu. Prečo je napriek tomu na Slovensku výroba energií z odpadu predmetom ničím nepodložených a stále sa opakujúcich mýtov a poloprávd? Prinášame vysvetlenia k tým najrozšírenejším.

Mýtus č. 1: ZEVO je len premenovaná spaľovňa

FAKT: Nie je to pravda. V spaľovni sa odpad zneškodňuje, v zariadení ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadov) sa odpad zhodnocuje. A to tak, že ZEVO umožňuje premenu odpadu na energiu a teplo. Časť elektrickej energie sa použije na vlastnú spotrebu, zvyšok putuje do rozvodnej siete. Teplo sa používa na vykurovanie priemyselných objektov a domácností. Napríklad v Košiciach sa takto v zime vykuruje 2 400 bytov. Pojem ZEVO presne vystihuje hodnotu, ktorú toto zariadenie prináša. Zároveň v plnej miere nahrádza spaľovanie klasických fosílnych palív, ktorých ťažba a spaľovanie zaťažuje životné prostredie oveľa výraznejšie.

Zariadenie na energetické využitie odpadov
Porovnanie reálnych emisií pri energetickom využití rôznych palív

Emisný limit v mg/m3

Drevná štiepka
Hnedé uhlie
Komunálny odpad

Graf prináša porovnanie produkcie emisií pri výrobe energie z rôznych druhov palív. Ako vidno, výroba energie z komunálneho odpadu v zariadeniach (ZEVO) je rádovo mnohonásobne ekologickejšia ako v prípade použitia drevnej štiepky (biomasa) či hnedého uhlia. Je to tak nielen vďaka vlastnostiam komunálneho odpadu, ale prísnym ekologickým štandardom zachytávania emisií, ktorými disponujú iba zariadenia ZEVO.

Mýtus č. 2: ZEVO znečisťuje životné prostredie

FAKT: Je to presne naopak. Ekologizácia energetického využitia odpadu zaznamenala za ostatné desaťročia rapídny progres. Ruka v ruke s tým prišli obrovské investície do technologickej modernizácie zariadení ZEVO. V záujme eliminácie dôsledkov klimatických zmien sa tieto zariadenia riadia mimoriadne prísnou legislatívou Európskej únie. Vo všetkých krajinách, kde prišlo k výstavbe zariadení ZEVO, prudko poklesol počet skládok, ktoré sú nekontrolovaným producentom skleníkových plynov, prioritne mimoriadne škodlivého metánu. Na rozdiel od skládky, kde škodlivé plyny unikajú nekontrolovateľne do ovzdušia, je komín každého zariadenia ZEVO 24 hodín denne monitorovaný štátnymi inšpekčnými orgánmi. Vzhľadom na to, že medzi nárastom energetického využitia odpadu a poklesom skládkovania je evidentná priama súvislosť, možno v prípade zariadení ZEVO hovoriť ako o prevádzkach, ktoré čistote životného prostredia pomáhajú.

Vývoj podielu ukladania na skládku na celkovom nakladaní s odpadom (Eurostat)

Česká republika
Slovenská republika
Maďarsko
Poľsko

Podiel skládkovania komunálneho odpadu v jednotlivých krajinách EÚ

Europe map
Viac ako 50%
26-50%
11-25%
Pod 10%
0%

Príklad Poľska poukazuje na súvislosť medzi výstavbou zariadení ZEVO a poklesom skládkovania. Ešte pred 10 rokmi patrilo Poľsko ku skládkovým veľmociam, dnes vďaka 5 zariadeniam ZEVO klesol podiel skládkovania na 40 %. Na porovnanie – Slovensko skládkuje 60 %.

Mýtus č. 3: ZEVO má negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva

FAKT: Podobne ako v prípade vplyvu na životné prostredie, môžeme aj tu hovoriť o tom, že ZEVO vďaka vplyvu na eliminovania skládkovania prináša pozitívny efekt. Škodlivý vplyv energetického využitia odpadu na zdravie obyvateľstva navyše nebol pri súčasných prísnych emisných limitoch preukázaný. Po rokoch zavádzania prísnych ekologických štandardov bolo vykonaných množstvo štúdií, ktoré potvrdili, že zariadenia ZEVO nemajú negatívny vplyv na zdravie obyvateľov v okolí. Štúdia HPS (Health protection Scotland) z roku 2009 nenašla žiadnu spojitosť výskytu rôznych chorôb a prevádzky spaľovní. Najnovšia britská štúdia z roku 2018, ktorú vypracovali štátne výskumné centrá a britské univerzity, analyzovala približne milión detí narodených v okolí prakticky všetkých britských zariadení na energetické využitie odpadu. Táto štúdia nenašla žiadnu súvislosť s vrodenými chybami alebo predčasnými úmrtiami detí. Za posledných 20 rokov sa neobjavili žiadne správy, ktoré by potvrdzovali negatívny vplyv energetického zhodnocovania odpadu na ľudské zdravie.

Mýtus č. 4: Energetické využitie odpadu znižuje mieru jeho recyklácie

FAKT: Tento mýtus nestojí na racionálnom základe a nikdy nebol fakticky preukázaný. ZEVO je integrálnou súčasťou odpadového hospodárstva každej vyspelej ekonomiky sveta bez toho, aby malo preukázateľný vplyv na mieru recyklácie. Zároveň si treba uvedomiť, že žiadny odpad nemôže byt recyklovaný donekonečna. V prípade papiera ide o 5 až 7 cyklov, v prípade plastov iba o 2 až 3 cykly. Odpad, ktorý nie je možné recyklovať, je z pohľadu ochrany životného prostredia lepšie energeticky zhodnotiť, než uložiť na skládku. Pre recykláciu je skôr ohrozujúci aktuálny problémový stav, ktorý nastal po postupnom uzatváraní ázijských odberateľských trhov. Tie odmietajú naďalej odoberať európsky recyklovateľný odpad, čo spôsobuje stagnáciu recyklácie.

Nakladanie s odpadom v Európe
Podiel jednotlivých foriem na celkovom nakladaní s komunálnym odpadom (údaje z roku 2017)

Energetické zhodnotenie
Recyklácia
Ukladanie na skládku
Ostatné formy nakladania

Graf predstavuje jednotlivé krajiny EÚ podľa toho, akou formou nakladajú s odpadom. Ako vidno, najvyššia miera recyklácie je v krajinách, kde je zároveň najvyššia miera energetického zhodnocovania. Tieto dve formy nakladania s odpadmi si nekonkurujú. Naopak, vhodne sa dopĺňajú a eliminujú na minimum škodlivé skládkovanie. V krajinách, kde je vysoká miera recyklácie a energetického zhodnotenia odpadov, skládkovanie takmer neexistuje.

Mýtus č. 5: Škvara zo ZEVA sa nedá využiť a končí na skládke

FAKT: Zo 100 kilogramov energeticky zhodnoteného odpadu vzniká 20 až 25 kilogramov škvary, ktorá je dokonale hygienizovaným a neškodným materiálom. Keďže má podobné vlastnosti ako čadič, je cennou druhotnou surovinou. Aj vďaka tomu sa vo vyspelých krajinách používa ako prímes do stavebných materiálov. Tak je to aj v Košiciach, kde je škvara z košického zariadenia ZEVO využívaná v podobe prímesi k stavebnej suti ako podkladový materiál pri výstavbe diaľnic. V Anglicku sa z nej vyrábajú tvárnice na výstavbu budov. V krajinách ako Rakúsko a Švajčiarsko je škvara zároveň cenným materiálom na opätovné materiálové zhodnotenie. Prostredníctvom extrakcie sa z nej získavajú kovy ako železo, meď, hliník, striebro či zlato. Mýtus o jej nevyužiteľnosti sa teda nezakladá na pravde.

Mýtus č. 6: Na Slovensko sa budú voziť haldy odpadu

FAKT: Tento mýtus si protirečí už z logiky veci a vychádza z neznalosti problematiky. Dovoz odpadu zo zahraničia v prípade zariadení ZEVO jednoznačne zakazuje slovenská legislatíva. Centrá cirkulárnej ekonomiky s integrovaným ZEVO-m sú preto dimenzované len na lokálne potreby a zvozové vzdialenosti do 100 km od zdroja vzniku. Teda len pre slovenský odpad. Platiť dovoz odpadu zo zahraničia by bolo zároveň ekonomicky nerentabilné. Navyše, plánovaná kapacita zariadení vychádza z analýz, ktoré pracujú s presnými predikciami vývoja. Inými slovami – Centrá cirkulárnej ekonomiky rátajú s takým objemom odpadu, ktorý vytvoríme na Slovensku.