Grónsko otvorí 2 nové ZEVO. Ich počtom tak dobehne Slovensko

Ostrovné Grónsko rieši svoj problém s divokými skládkami. V súvislosti s tým plánuje otvoriť dve moderné Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré budú zásobovať obe najväčšie mestá teplom a teplou vodou a zároveň zbavia ostrov nepríjemného odpadu. Dve ZEVO má mimochodom aj Slovensko, hoci so 100-násobným počtom obyvateľov a oveľa väčšou ročnou produkciou odpadu. 

Človekom „nedotknutá“ krajina?

Keď sa povie Grónsko, vybaví sa nám polárna, večne zamrznutá a človekom nedotknutá krajina. Aspoň tam je príroda ušetrená od bezohľadných zásahov človeka – pomyslí si našinec. No nie je to celkom pravda. Grónsko má veľký problém s likvidáciou odpadu. 

Pôvodné obyvateľstvo Inuitov prešlo v uplynulých dekádach od života lovcov úzko spätých s prírodou, kde vznikal minimálny odpad, na „bežný západný“ konzumný životný štýl. Znamená to podobnú záťaž životného prostredia ako hocikde inde na svete. Až 90 percent tovaru sa na ostrov dováža z Dánska a zo Švédska. Odpad však zostáva v Grónsku. 

Grónsko postaví dve nové zariadenia ZEVO.
Odpadky v Grónsku sa začali hromadiť na divokých skládkach v snehu a ľade. Vláda sa preto rozhodla problém riešiť. (zdroj: Shutterstock)

Príliš ďaleko od seba

Dôvodom, pre ktorý má krajina so spracovaním odpadu veľký problém, je jej riedke osídlenie. Tento geograficky najväčší ostrov na svete má len 55-tisíc obyvateľov. Teoreticky by teda spracovanie odpadu nemalo robiť ťažkosti. 

Ľudia však žijú veľmi rozptýlene. Osídlenie pozostáva zo šiestich väčších miest, 11 malých obcí a zhruba 60 usadlostí s len niekoľkými desiatkami obyvateľov. Okrem toho, že osady sú od seba geograficky veľmi vzdialené, často ich nespája ani cesta. Každá obec je tak svojím vlastným ekosystémom, je veľmi náročné dopravovať odpad na jedno miesto a tam ho spracovať centralizovane. 

Pôvodní obyvatelia Inuiti prešli od tradičného lovu k západnému konzumnému spôsobu života. Produkujú preto viac odpadu. (zdroj: Shutterstock)

Hoci by na ročnú produkciu odpadu v objeme zhruba 50-tisíc ton mohla stačiť jediná výkonná prevádzka, rozľahlý ostrov musí vyvinúť oveľa viac úsilia. 

Ešte donedávna sa odpadky spaľovali otvoreným ohňom. Medzičasom sa vláda snažila vybaviť mestá aspoň jednoduchými zariadeniami na spracovanie odpadu. Až polovica z ich pôvodného počtu 40 však už dnes nefunguje. Domáci preto riešia túto otázku divokými skládkami, kde sa hromadia odpadky na snehu a lade. Zostávajú tam natrvalo, alebo ich sťahuje so sebou do oceánu vietor a topiaci sa sneh. Znečisťujú tak prírodu a spodnú vodu.

Problém si nedávno všimla aj televízia Channel4. V reportáži konštatuje, že na ľade a bez akéhokoľvek spracovania končia dokonca aj ľudské splašky. 

Odpad zo skládok sa často dostáva aj do spodnej vody, alebo ho sťahuje so sebou oceán. (zdroj: Shutterstock)

S novým ZEVO svitá na lepšie časy

„Ľady“ sa však pohli a v tomto prípade to platí dvojnásobne. V tomto a budúcom roku plánuje grónska vláda otvoriť dve moderné ZEVO. Jedno bude v hlavnom meste Nuuk, kde bude spracovávať odpad od 17-tisíc obyvateľov, a druhé v meste Sisimiut s populáciou 5 500 ľudí zhodnotí odpad zo zvyšku krajiny. 

Každé zo zariadení spracuje denne 60 ton odpadu, čo bude ročne dovedna znamenať 43-tisíc ton. Okrem toho, že zbavia krajinu odpadu, budú dve najväčšie mestá zásobovať teplou vodou a teplom na vykurovanie. Tieto dve nové zariadenia nahradia 20 rozptýlených starých spaľovní, ktoré už prestali plniť svoj účel.

V Grónsku tak svitá na lepšie časy. Jeho príklad ukazuje, ako sa problém s ekologickým spracovaním odpadu dá riešiť. A to aj napriek tomu, že situácia nie je vôbec jednoduchá a na spracovanie odpadu treba vynaložiť veľké úsilie. 

Zoberieme si príklad z Grónska?

Mimochodom, rovnaký počet zariadení na energetické využitie odpadu ako bude mať Grónsko má v súčasnosti aj Slovensko. ZEVO sa u nás tiež nachádzajú v dvoch najväčších mestách: v Bratislave a Košiciach, aj keď ich kapacita je väčšia. Slovensko však má 100 násobne viac obyvateľov ako Grónsko a produkuje zhruba 50 krát viac odpadu ročne. Našej krajine tak chýba päť až sedem zariadení na energetické zhodnotenie odpadu. Ten preto dnes končí na skládkach.

Na Slovensku sa odpad ekologicky ohľaduplne a energeticky výhodne spracúva len v Bratislave a Košiciach. V počte takýchto zariadení sme na chvoste Európy. 

Vybudovanie dvoch ZEVO bude stáť Grónsko dovedna 55 miliónov eur. Nie je to lacné, no miestna  vláda pochopila, že príroda, ktorú má zverenú do starostlivosti, je dedičstvom pre budúce generácie a tým by ju mala odovzdať aspoň v takom stave, ako ju dostala.

V celej Európe sa momentálne nachádza viac ako 500 prevádzok ZEVO, ktoré premieňajú nerecyklovateľný odpad na teplo a elektrinu pre domácnosti. Rovnako ako v Grónsku prispievajú k tomu, že odpad nemusí končiť na skládkach, čo je najhoršia forma nakladania s ním. Slovensku môžu so zbavením sa nebezpečných skládok takisto pomôcť nové zariadenia na energetické využitie odpadu – spoločnosť ewia ich u nás plánuje vybudovať päť. 


Lokalita prvého Centra cirkulárnej ekonomiky je známa. Bude v okrese Šaľa

Lokalita prvého Centra cirkulárnej ekonomiky je známa. Bude v okrese Šaľa.

Centrum cirkulárnej ekonomiky (CCE) je výsledkom niekoľkoročnej práce tímu špecialistov zo Slovenska, z Česka, Fínska, Nemecka a z Veľkej Británie. Reprezentuje najmodernejšie trendy v oblasti nakladania s odpadmi v EÚ a rešpektuje princípy cirkulárnej ekonomiky. CCE sa stane realitou vďaka spoločnosti ewia a.s.. Tá v máji tohto roka ohlásila  projekt budúcej výstavby 5 Centier cirkulárnej ekonomiky za 600 mil. eur v rôznych regiónoch Slovenska.

Výstavba prvého centra je plánovaná v okrese Šaľa.  Výška celkovej investície, vrátane technológií dosiahne 120 mil. eur. Finančné zdroje na vybudovanie centra poskytne vlastník spoločnosti ewia – investičná banka WOOD & Company, ktorá na Slovensku okrem spoločnosti KOSIT vlastní napr. aj spoločnosti Saneca Pharmaceuticals, Chirana T.Injekta, a v zahraničí spoločnosti Chirmix, Vitrex a Pegas Nonwovens.

Marián Christenko, generálny riaditeľ ewia a. s.: „Nové Centrum cirkulárnej ekonomiky vyrastie v okrese Šaľa v lokalite, ktorá poskytuje vhodné podmienky na napojenie do rozvodov tepla a elektrickej siete, ako aj prístup k dopravnej infraštruktúre. Pri výbere lokality a technológií sme nič nepodcenili. Chceme, aby CCE v Šali bolo najmodernejšou stavbou svojho druhu v Strednej Európe s vysokým európskym emisným štandardom. Chceme, aby sa odpad nevyhadzoval a nezaťažoval životné prostredie, ale využil v prospech ľudí jeho vrátením späť do výroby alebo premenou na energiu.“

Exteriérový pohľad na Centrum cirkulárnej ekonomiky.
Exteriérový pohľad na Centrum cirkulárnej ekonomiky.

Časť prijatého odpadu sa v Centre cirkulárnej ekonomiky v podobe druhotných surovín vráti späť do výrobného procesu a nahradí tak primárne surovinové zdroje, či už v oceliarenskom, sklárskom, papierenskom, potravinárskom alebo stavebnom priemysle. Zostatok poputuje do Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), kde sekundárne vznikne teplo a elektrická energia. CCE bude schopné produkovať teplo a elektrickú energiu flexibilne v rôznom pomere podľa meniacich sa požiadaviek na odber v priebehu roka. Maximálna ročná výroba užitočného tepla môže byť 160.000 MWht a maximálna ročná výroba elektriny môže byť 55.000 MWhe.

Areál Centra cirkulárnej ekonomiky z nadhľadu
Areál Centra cirkulárnej ekonomiky z nadhľadu

V prospech okresu Šaľa sa spoločnosť ewia a. s., rozhodla preto, lebo ide o región s vhodnou infraštruktúrou a rýchlo rastúcou životnou úrovňou, ktorá zároveň zvyšuje aj množstvo vyprodukovaného odpadu. Tomu však nezodpovedajú kapacity a ani kvalita spracovania odpadu v okrese. Takmer všetok komunálny odpad sa skládkuje. Reálne hrozí, že od roku 2023 sa odpad z okresu Šaľa bude voziť výlučne na skládky do iných okresov, keďže jedinej aktívnej okresnej skládke v Nedede končí platné prevádzkové povolenie.

Areál Centra cirkulárnej ekonomiky bude prispôsobený návštevám verejnosti.
Areál Centra cirkulárnej ekonomiky bude prispôsobený návštevám verejnosti.

Problém s odpadom sa netýka iba okresu Šaľa ale prakticky celého Slovenska. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR recyklujeme iba 36% a skládkujeme až 55% odpadu. Iba približne 10% odpadu premieňame na teplo a elektrinu. Tieto čísla sú alarmujúce aj pre Európsku úniu, ktorá pre Slovensko stanovila ciele do roku 2035. Dovtedy musíme zvýšiť podiel recyklácie na 65% a znížiť podiel skládkovania na 10%. Zostatok odpadu by sme mohli využiť na výrobu elektrickej energie a tepla pre domácnosti. Otvorením 5 Centier cirkulárnej ekonomiky v rôznych regiónoch Slovenska by naša krajina bola schopná priblížiť sa k týmto cieľom už o 10 rokov.

„Namiesto skládkovania, ktoré je v mnohých vyspelých štátoch Európy zakázané, chceme šalianskemu regiónu ponúknuť moderné a bezpečné riešenie, kde sa odpad nebude hromadiť a spôsobovať neriešiteľnú environmentálnu záťaž. Miesto toho sa využije na recykláciu a výrobu tepla a elektrickej energie. Presne tak ako vo Švédsku, Fínsku, v Dánsku alebo v susednom Rakúsku. V CCE použijeme najmodernejšie technológie a okrem spracovania sa v ňom zameriame aj na laboratórne skúmanie zloženia odpadu a takisto environmentálnu výchovu mladších generácií,“  vysvetľuje Marián Christenko.

Súčasťou CCE bude aj Centrum environmentálnej výchovy slúžiace vzdelávaniu detí a mládeže v oblasti ekologického spracovania odpadu.
Súčasťou CCE bude aj Centrum environmentálnej výchovy slúžiace vzdelávaniu detí a mládeže v oblasti ekologického spracovania odpadu.

Centrum Cirkulárnej Ekonomiky v okrese Šaľa bude schopné spracovať 130 000 ton odpadu ročne. Spoločnosť ho  plánuje uviesť do prevádzky v roku 2025, pričom ponúkne prácu až 200 zamestnancom.

Viac informácií o fungovaní Centra cirkulárnej ekonomiky nájdete TU.

Príklady moderného odpadového hospodárstva z vyspelých krajín Európy:

Švédsko recykluje vyše 50 % komunálneho odpadu. Z celkového objemu 4,4 milióna ton odpadu Švédsko každoročne spracuje až 2,2 milióna ton prostredníctvom procesu, ktorý premieňa odpad na energiu v 33 Zariadeniach na energetické využitie odpadu. Tie teplom zásobujú 1,5 milióna obyvateľov.

V Dánsku zariadenia ZEVO dodávajú okolo 20 % celkovej potreby tepla pre systémy centrálneho vykurovania a pokrývajú 5 % spotreby elektrickej energie Dánska. Zároveň od roku 1997 platí zákaz skládkovania komunálneho odpadu. Aktuálne je v prevádzke 32 zariadení ZEVO a 4 sú práve vo výstavbe. Zaujímavosťou je, že Dánsko chce do roku 2050 úplne prestať využívať fosílne palivá. Krokom k ich nahradeniu je napr. aj nové ZEVO Amager Hill v Kodani, svetovo známe lyžiarskym svahom na streche kotolne.

V Rakúsku dnes existuje 11 zariadení ZEVO. Štyri z nich sú priamo vo Viedni, pričom najznámejšie projektoval svetoznámy architekt Friedensreich Hundertwasser. Toto umelecké dielo denne navštevujú stovky turistov počas plnej prevádzky.  Rakúšania dosahujú v priemere takmer 60 % úspešnosť v triedení odpadu.

Spoločnosť ewia, a. s., bola založená koncom roka 2018. Akciová spoločnosť má 100-percentného akcionára – česko-slovenskú finančnú skupinu Wood & Company. Spoločnosť ewia má celoslovenskú pôsobnosť a do jej portfólia patria aj spoločnosti skupiny KOSIT. Vznik a existencia spoločnosti sa viaže najmä na spoločenskú požiadavku ekologického nakladania s odpadmi. Víziou spoločnosti ewia je spoločnosť bez odpadov. Zhmotnením tejto vízie je projekt výstavby Centier cirkulárnej ekonomiky (CCE) s integrovaným Zariadením na energetické využitie odpadu (ZEVO).


V okrese Trnava vznikne Centrum cirkulárnej ekonomiky inšpirované škandinávskym modelom

„Centrum vyrieši problém so skládkovaním v Trnave a okolí „

V máji minulého roka ohlásila spoločnosť ewia, a. s., vznik 5 Centier cirkulárnej ekonomiky (CCE) za 600 mil. eur po celom Slovensku. Prvé z nich bude pri Šali a ďalšie v okrese Trnava. Výstavba každého centra, vrátane technológií, bude stáť 120 miliónov eur. Finančné zdroje na vybudovanie centra pokryje investičná spoločnosť WOOD & Company, ktorá na Slovensku okrem spoločnosti ewia vlastní aj spoločnosť KOSIT. Popri nakladaní s odpadmi pôsobí WOOD & Company aj v oblasti zdravotníckeho tovaru, farmaceutického priemyslu, nehnuteľností a informačných technológií.

Inšpirované Škandináviou

Centrum cirkulárnej ekonomiky (CCE) je výsledkom niekoľkoročnej práce tímu špecialistov zo Slovenska, z Česka, Fínska, Nemecka a z Veľkej Británie. Bude fungovať na princípe cirkulárnej ekonomiky, tzn., že všetok odpad sa v ňom zužitkuje. Veľká časť prijatého odpadu sa v CCE vráti späť do výrobného procesu v podobe druhotných surovín a nahradí tak primárne zdroje v oceliarenskom, sklárskom, papierenskom, potravinárskom, prípadne v stavebnom priemysle.

Pohľad na Centrum cirkulárnej ekonomiky zhora.

Z nerecyklovateľného zostatku v kombinácii so zmesovým komunálnym odpadom sa v Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) vyrobí teplo a elektrická energia. CCE bude schopné produkovať teplo a elektrickú energiu flexibilne v rôznom pomere podľa meniacich sa požiadaviek na odber v priebehu roka. Maximálna ročná výroba užitočného tepla môže byť 170 000 GJ a maximálna ročná výroba elektriny môže byť 57 000 MWe. „Chceme, aby CCE v trnavskom regióne bolo rovnako ako v Šali najmodernejšou stavbou svojho druhu v strednej Európe, s najvyšším a zároveň s najprísnejším európskym technologickým štandardom. Otvorením centra sa odpad prestane vyhadzovať na skládky a zaťažovať životné prostredie a využije sa v prospech ľudí jeho vrátením späť do výroby alebo premenou na energiu. Inšpirovali sme sa predovšetkým Škandináviou, kde sú takéto zariadenia bežnou súčasťou života ľudí už niekoľko desaťročí,“ vysvetľuje Marián Christenko, generálny riaditeľ spoločnosti ewia, a. s.

Dotrieďovanie odpadu bude prebiehať v krytej hale.

Produkcia odpadu v Trnavskom kraji neustále rastie

Okres Trnava je pre lokáciu Centra cirkulárnej ekonomiky logickým výberom. Región disponuje kvalitnou infraštruktúrou a rýchlo rastúcou životnou úrovňou obyvateľstva. Tá spôsobuje prudký rast produkcie komunálneho odpadu. Trnavský kraj sa v roku 2018 (na základe údajov Štatistického úradu SR s 556 kg odpadu na obyvateľa) dostal na nelichotivú prvú priečku medzi slovenskými krajmi. Tomuto vývoju však nezodpovedá charakter spracovania odpadu. Mesto Trnava, ako aj obce v regióne zmesový komunálny odpad takmer výlučne skládkujú. Navyše, väčšina skládok v kraji postupne napĺňa svoje kapacity, a tak sa môže stať, že o niekoľko rokov nebude mať kto a kde v regióne odpad zneškodniť.

Problém s odpadom sa netýka iba Trnavského kraja, ale prakticky celého Slovenska. Triedime iba 35 % a vyhadzujeme na skládky až 55 % odpadu. Na teplo a elektrinu premieňame iba 10 %. Tieto čísla sú alarmujúce aj pre Európsku úniu, ktorá dala SR ultimátum. Rovnako ako ostatné krajiny Únie musí aj Slovensko do roku 2035 zvýšiť podiel recyklácie na 65 % a znížiť podiel skládkovania na 10 %. Zostatok, 25 % odpadu, by sa dal využiť na výrobu elektrickej energie a tepla pre domácnosti alebo priemysel. Otvorením 5 Centier cirkulárnej ekonomiky v rôznych regiónoch Slovenska by naša krajina bola schopná priblížiť sa k týmto cieľom už o 10 rokov.

V administratívnej časti CCE sa bude nachádzať aj cirkulárne laboratórium na výskum zloženia odpadu.

Ako uviedol M. Christenko, spoločnosť ewia má v súčasnosti vytypovaných niekoľko vhodných pozemkov v okolí Trnavy. „Namiesto skládkovania, ktoré je v mnohých vyspelých štátoch Európy zakázané, chceme trnavskému regiónu ponúknuť moderné a bezpečné riešenie, kde sa odpad nebude hromadiť a spôsobovať neriešiteľnú environmentálnu záťaž. Naším zámerom je pripraviť na recykláciu maximálne možné množstvo odpadu a zvyšok použiť na výrobu tepla a elektrickej energie. Presne tak ako vo Švédsku, Fínsku, v Dánsku alebo v susednom Rakúsku. V CCE použijeme najmodernejšie technológie a okrem spracovania sa v ňom zameriame aj na laboratórne skúmanie zloženia odpadu a takisto osvetu zameranú na mladšie generácie v Centre environmentálnej výchovy,“ vysvetľuje Marián Christenko.

Environmentálne vzdelávanie detí a mládeže bude prebiehať v Centre environmentálnej výchovy.

Centrum cirkulárnej ekonomiky v trnavskom regióne bude schopné spracovať 130 000 ton odpadu ročne. „Pri takom rýchlom tempe rastu odpadu, aký je teraz v regióne Trnavy, a postupnom zatváraní skládok musíme dokonca dlhodobo rátať aj s rezervnou kapacitou cca 100-tisíc ton, inak odpad v roku 2030 nebude mať kto v regióne spracovať,” dodáva M. Christenko. Ewia odhaduje, že zariadenie bude uvedené do prevádzky v roku 2026, pričom ponúkne prácu približne 200 zamestnancom.

Príklady moderného odpadového hospodárstva z vyspelých krajín Európy:

Švédsko recykluje vyše 50 % komunálneho odpadu. Z celkového objemu 4,4 milióna ton odpadu každoročne spracuje až 2,2 milióna ton prostredníctvom procesu, ktorý premieňa odpad na energiu v 33 Zariadeniach na energetické využitie odpadu. Tie teplom zásobujú 1,5 milióna obyvateľov.

V Dánsku zariadenia ZEVO dodávajú okolo 20 % celkovej potreby tepla pre systémy centrálneho vykurovania a pokrývajú 5 % spotreby elektrickej energie Dánska. Zároveň od roku 1997 platí zákaz skládkovania komunálneho odpadu. Aktuálne je v prevádzke 32 zariadení ZEVO a 4 sú práve vo výstavbe. Zaujímavosťou je, že Dánsko chce do roku 2050 úplne prestať využívať fosílne palivá. Krokom k ich nahradeniu je napr. aj nové ZEVO Amager Hill v Kodani, známe lyžiarskym svahom na streche Zariadenia na energetické využitie odpadu.

V Rakúsku dnes existuje 11 zariadení ZEVO. Štyri z nich sú priamo vo Viedni, pričom najznámejšie projektoval svetoznámy architekt Friedensreich Hundertwasser. Toto umelecké dielo denne navštevujú stovky turistov počas plnej prevádzky. Rakúšania dosahujú v triedení odpadu v priemere takmer 60 % úspešnosť.


Spoločnosť ewia, a. s., bola založená koncom roka 2018. Akciová spoločnosť má 100-percentného akcionára – česko-slovenskú finančnú skupinu Wood & Company. Ewia má celoslovenskú pôsobnosť a do jej portfólia patria aj spoločnosti skupiny KOSIT. Vznik a existencia ewie sa viaže najmä na spoločenskú požiadavku ekologického nakladania s odpadmi. Jej víziou je spoločnosť bez odpadov, pričom zhmotnením tejto vízie sú práve Centrá cirkulárnej ekonomiky (CCE) s integrovaným Zariadením na energetické využitie odpadu (ZEVO).