Blog a médiá / skládky

Komunálneho odpadu v mestách pribúda. Aj preto je ho viac na skládkach

V roku 2019 sme na Slovensku vyprodukovali 2,3 milióna ton komunálneho odpadu, čo bola opäť viac ako rok predtým. Najväčšími producentmi sú krajské mestá, kde je sústredených najviac obyvateľov, firiem, obchodov, reštaurácií či škôl.

Krajské mestá každoročne vyprodukujú až štvrtinu z celoslovenského komunálneho odpadu, teda vyše 500-tisíc ton smetí.

V prepočte na hlavu sú negatívnymi rekordérmi Nitra a Trnava. V oboch mestách vlani podľa analýzy na základe dát Eurostatu pripadalo na hlavu viac ako 600 kilogramov odpadu.

Naopak, najmenej odpadu v prepočte na obyvateľa vyprodukovali minulý rok Košice, kde sa ako v jedinom spomedzi krajských miest úroveň ukazovateľa nedostala cez hranicu 400 kilogramov.

Prírastok za päť rokov je značný

Vo všetkých krajských mestách sa za posledných päť rokov produkcia smetí na hlavu zvýšila. Najvýraznejší nárast sa týka Banskej Bystrice, kde objem komunálneho odpadu od roku 2014 stúpol o 61 percent. Nasledujú Žilina, kde narástol o 56 percent, a Prešov (+42 %).

Miernejší nárast v produkcii komunálneho odpadu na obyvateľa bol za uplynulých päť rokov v prípade Bratislavy (10 %), Košíc (12 %) a Trenčína (14 %).

Krajské mestoProdukcia KO na obyvateľa v roku 2014 (kg)Produkcia KO na obyvateľa v roku 2019 (kg)zmena za obdobie 2014 – 2019
Nitra53761715 %
Trnava50760119 %
Banská Bystrica35456961 %
Žilina35956056 %
Trenčín 44350714 %
Bratislava44148310 %
Prešov31544842 %
Košice34238212 %
Zdroj: WOOD & Company na základe údajov Eurostatu

Z údajov zverejnených na webových stránkach krajských miest vyplýva, že miera triedenia odpadu sa v nich vlani pohybovala na úrovni 29 – 53 percenta. Zvyšok predstavuje nevytriedený – zmiešaný komunálny odpad, ktorý naďalej končí prevažne na skládkach.

Platí to aj pre rekordérov štatistiky – Nitru a Trnavu – kde sa tento odpad zneškodňuje najmenej ekologickým spôsobom. Vzhľadom na nárast množstva odpadu je ho tak na skládkach čoraz viac.

Výnimkou sú naopak najväčšie slovenská mestá Bratislava a Košice, v ktorých sa nachádza Zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO). V ňom sa zvyškový nerecyklovateľný odpad energeticky zhodnocuje – v zariadeniach z neho dokážu vyrobiť teplo a elektrinu pre domácnosti.

Množstvo odpadu stúpa, ale vieme to ovplyvniť

Množstvo vytvoreného odpadu ide ruka v ruke s ekonomickým rozvojom, aj preto nemožno predpokladať, že jeho objem bude na Slovensku v najbližších rokoch klesať.

Experti v odpadovom odvetví prepočítali, aký je vzťah medzi napredovaním hospodárstva a objemom odpadu. Podľa ich čísel rast hrubého domáceho produktu na úrovni 3,5 percenta predstavuje nárast objemu odpadu o asi 1,5 percenta. Ide zhruba o čísla rastu HDP na Slovensku z posledných piatich rokov.

Ak predpokladáme, že objem odpadu bude u nás naďalej stúpať, je vhodné zamyslieť sa nad tým, ako ho budeme ekologickejšie spracovávať. Kapacity skládok sa napĺňajú, urýchlený odklon odpadu z nich navyše vyžadujú pravidlá Európskej únie. K ich splneniu môžu Slovensku pomôcť aj ďalšie zariadenia ZEVO, ktoré spoločnosť ewia plánuje vybudovať.

Stále pritom platí, že na vrchole hierarchie odpadového hospodárstva je snaha vyhnúť sa produkcii odpadu respektíve ho minimalizovať na čo najnižšiu mieru. Domácnosti k tomu môžu prispieť nevytváraním zbytočného odpadu, preferovaním bezobalových produktov a neplytvaním potravín, ktoré patria k najčastejšiemu odpadu.

Odporúča sa tiež stláčať odpad, pri ktorom je to možné – zabránime tým tomu, aby smetiarske autá prevážali takpovediac vzduch. Pracovníkov zberových spoločností zas ochránime tým, že odpad nebudeme odkladať vedľa kontajnerov, aby s nimi nemuseli prichádzať do priameho kontaktu.