Grónsko otvorí 2 nové ZEVO. Ich počtom tak dobehne Slovensko

Ostrovné Grónsko rieši svoj problém s divokými skládkami. V súvislosti s tým plánuje otvoriť dve moderné Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré budú zásobovať obe najväčšie mestá teplom a teplou vodou a zároveň zbavia ostrov nepríjemného odpadu. Dve ZEVO má mimochodom aj Slovensko, hoci so 100-násobným počtom obyvateľov a oveľa väčšou ročnou produkciou odpadu. 

Človekom „nedotknutá“ krajina?

Keď sa povie Grónsko, vybaví sa nám polárna, večne zamrznutá a človekom nedotknutá krajina. Aspoň tam je príroda ušetrená od bezohľadných zásahov človeka – pomyslí si našinec. No nie je to celkom pravda. Grónsko má veľký problém s likvidáciou odpadu. 

Pôvodné obyvateľstvo Inuitov prešlo v uplynulých dekádach od života lovcov úzko spätých s prírodou, kde vznikal minimálny odpad, na „bežný západný“ konzumný životný štýl. Znamená to podobnú záťaž životného prostredia ako hocikde inde na svete. Až 90 percent tovaru sa na ostrov dováža z Dánska a zo Švédska. Odpad však zostáva v Grónsku. 

Grónsko postaví dve nové zariadenia ZEVO.
Odpadky v Grónsku sa začali hromadiť na divokých skládkach v snehu a ľade. Vláda sa preto rozhodla problém riešiť. (zdroj: Shutterstock)

Príliš ďaleko od seba

Dôvodom, pre ktorý má krajina so spracovaním odpadu veľký problém, je jej riedke osídlenie. Tento geograficky najväčší ostrov na svete má len 55-tisíc obyvateľov. Teoreticky by teda spracovanie odpadu nemalo robiť ťažkosti. 

Ľudia však žijú veľmi rozptýlene. Osídlenie pozostáva zo šiestich väčších miest, 11 malých obcí a zhruba 60 usadlostí s len niekoľkými desiatkami obyvateľov. Okrem toho, že osady sú od seba geograficky veľmi vzdialené, často ich nespája ani cesta. Každá obec je tak svojím vlastným ekosystémom, je veľmi náročné dopravovať odpad na jedno miesto a tam ho spracovať centralizovane. 

Pôvodní obyvatelia Inuiti prešli od tradičného lovu k západnému konzumnému spôsobu života. Produkujú preto viac odpadu. (zdroj: Shutterstock)

Hoci by na ročnú produkciu odpadu v objeme zhruba 50-tisíc ton mohla stačiť jediná výkonná prevádzka, rozľahlý ostrov musí vyvinúť oveľa viac úsilia. 

Ešte donedávna sa odpadky spaľovali otvoreným ohňom. Medzičasom sa vláda snažila vybaviť mestá aspoň jednoduchými zariadeniami na spracovanie odpadu. Až polovica z ich pôvodného počtu 40 však už dnes nefunguje. Domáci preto riešia túto otázku divokými skládkami, kde sa hromadia odpadky na snehu a lade. Zostávajú tam natrvalo, alebo ich sťahuje so sebou do oceánu vietor a topiaci sa sneh. Znečisťujú tak prírodu a spodnú vodu.

Problém si nedávno všimla aj televízia Channel4. V reportáži konštatuje, že na ľade a bez akéhokoľvek spracovania končia dokonca aj ľudské splašky. 

Odpad zo skládok sa často dostáva aj do spodnej vody, alebo ho sťahuje so sebou oceán. (zdroj: Shutterstock)

S novým ZEVO svitá na lepšie časy

„Ľady“ sa však pohli a v tomto prípade to platí dvojnásobne. V tomto a budúcom roku plánuje grónska vláda otvoriť dve moderné ZEVO. Jedno bude v hlavnom meste Nuuk, kde bude spracovávať odpad od 17-tisíc obyvateľov, a druhé v meste Sisimiut s populáciou 5 500 ľudí zhodnotí odpad zo zvyšku krajiny. 

Každé zo zariadení spracuje denne 60 ton odpadu, čo bude ročne dovedna znamenať 43-tisíc ton. Okrem toho, že zbavia krajinu odpadu, budú dve najväčšie mestá zásobovať teplou vodou a teplom na vykurovanie. Tieto dve nové zariadenia nahradia 20 rozptýlených starých spaľovní, ktoré už prestali plniť svoj účel.

V Grónsku tak svitá na lepšie časy. Jeho príklad ukazuje, ako sa problém s ekologickým spracovaním odpadu dá riešiť. A to aj napriek tomu, že situácia nie je vôbec jednoduchá a na spracovanie odpadu treba vynaložiť veľké úsilie. 

Zoberieme si príklad z Grónska?

Mimochodom, rovnaký počet zariadení na energetické využitie odpadu ako bude mať Grónsko má v súčasnosti aj Slovensko. ZEVO sa u nás tiež nachádzajú v dvoch najväčších mestách: v Bratislave a Košiciach, aj keď ich kapacita je väčšia. Slovensko však má 100 násobne viac obyvateľov ako Grónsko a produkuje zhruba 50 krát viac odpadu ročne. Našej krajine tak chýba päť až sedem zariadení na energetické zhodnotenie odpadu. Ten preto dnes končí na skládkach.

Na Slovensku sa odpad ekologicky ohľaduplne a energeticky výhodne spracúva len v Bratislave a Košiciach. V počte takýchto zariadení sme na chvoste Európy. 

Vybudovanie dvoch ZEVO bude stáť Grónsko dovedna 55 miliónov eur. Nie je to lacné, no miestna  vláda pochopila, že príroda, ktorú má zverenú do starostlivosti, je dedičstvom pre budúce generácie a tým by ju mala odovzdať aspoň v takom stave, ako ju dostala.

V celej Európe sa momentálne nachádza viac ako 500 prevádzok ZEVO, ktoré premieňajú nerecyklovateľný odpad na teplo a elektrinu pre domácnosti. Rovnako ako v Grónsku prispievajú k tomu, že odpad nemusí končiť na skládkach, čo je najhoršia forma nakladania s ním. Slovensku môžu so zbavením sa nebezpečných skládok takisto pomôcť nové zariadenia na energetické využitie odpadu – spoločnosť ewia ich u nás plánuje vybudovať päť.