Blog a médiá / dokumenty

Nový projekt pri Šali výrazne posilní ekonomiku a poskytne ľuďom stabilné ceny za odpad a teplo

Spoločnosť ewia spúšťa proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pre projekt Strediska Energetického a Odpadového Hospodárstva (SEOH), ktoré by malo vzniknúť v Šali.  Súčasťou projektu bude aj  zdroj kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla – multipalivový kotol. Projekt prinesie viaceré technologické novinky v oblasti spracovania odpadu, ktoré budú dlhodobo prinášať benefity mestu aj jeho obyvateľom.

V prípade úspešného povoľovacieho procesu budú mať Šaľania vďaka novému projektu dlhodobo stabilné ceny za odpad a teplo. Teplom vyrobeným z odpadu sa budú vykurovať aj šalianske domácnosti. Po dohode s priemyselnými odberateľmi bude časť vyrobeného tepla dodávaná aj do sústavy centrálneho zásobovania teplom (CZT) v Šali. Realizáciou nového multipalivového kotla sa výrazným spôsobom zvýši stabilita dodávok tepla domácnostiam napojeným na systém CZT v Šali a zároveň sa zvýši podiel výroby tepla z obnoviteľných zdrojov energie.

Zásobovanie mesta teplom zo SEOH si zároveň vyžiada investíciu do vybudovania nového horúcovodu  na vyvedenie vyrobeného tepla do sústavy CZT v Šali – Veči.

Akcionársky podiel v spoločnosti, ktorá bude zariadenie prevádzkovať bude mať okrem ewia, a.s. aj samotné mesto Šaľa. Na projekte budú ako partneri participovať aj spoločnosti Met Šaľa, s.r.o. a Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Predpokladané dokončenie zariadenia je plánované na rok 2032.

„Podpísaním Memoranda o spolupráci medzi ewia, mestom Šaľa, mestským podnikom tepelného hospodárstva MeT Šaľa a Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou sa vytvorí silná koalícia, ktorá významne posilní ekonomiku regiónu. Okrem toho, bude mať projekt obrovský dosah na ceny za spracovanie odpadov a tepla pre niekoľko generácií obyvateľov Šale. Po spustení budú obyvatelia Šale platiť výrazne menej za odpad a teplo ako v okolitých mestách,“ uviedol Richard Biznár, generálny riaditeľ ewia, a.s.

Spoločnosť ewia do projektu okrem zásobovania mesta teplom zapracovala viacero ďalších noviniek. Podľa R. Biznára tak reagovala na požiadavky obyvateľov, aktivistov, mesta Šaľa a Ministerstva životného prostredia SR. Súčasťou projektu bude multipalivový kotol s maximálnou kapacitou 132 000 t/rok a hybridná triediaca linka na odpad s kapacitou 100 tis. ton ročne. Na tejto hybridnej linke bude možné dotriediť okrem odpadov zo separovaného zberu (sklo, papier, plasty…) aj zmesový komunálny odpad. Vďaka tomu sa v multipalivovom kotle energeticky zhodnotí len nerecyklovateľný odpad. Plánovaná recyklačná linka je plne v súlade s princípmi obehového hospodárstva a najnovšími trendmi v oblasti spracovania odpadov.

Súčasťou projektu bude aj moderné zariadenie na spracovanie čistiarenských kalov. Pokročilé technológie zabezpečia rýchle a účinné bezzápachové sušenie čistiarenských kalov a ich následnú premenu na elektrickú energiu a teplo. Spracovanie čistiarenských kalov bude  kopírovať európsku a  slovenskú legislatívu, ktorá postupne obmedzuje priamu alebo nepriamu aplikáciu kalov na pôdu. Celková kapacita zariadenia bude 40 000 ton ročne.

R. Biznár potvrdil, že rozvoj moderných technológií na spracovanie čistiarenských kalov je nevyhnutný, pretože tradičné formy priamej aplikácie do pôdy budú postupne zakázané.

„Pre nás je mimoriadne dôležité, aby sme do Šale priniesli špičkovú technológiu, ktorá dnes funguje v Nemecku, Rakúsku alebo vo Švajčiarsku. Zároveň musí spĺňať najprísnejšie európske kritériá ochrany prírody s najmenším možných vplyvom na lokálny ekosystém. Aj preto sme do projektu  zahrnuli vybudovanie prekládkovej plochy pri existujúcej železničnej vlečke, ktorú plánujeme využívať na dovoz a vývoz odpadov. Využitím železničnej dopravy  výrazne znížime zaťaženie cestnej infraštruktúry a súčasne aj produkciu emisií CO2 z dopravy, vysvetlil na záver Richard Biznár.

Súčasťou projektu  bude aj Centrum environmentálnej výchovy, ktoré bude realizovať vzdelávací program o ekologickom nakladaní s odpadom pre deti a mládež. ewia a mesto sa zároveň v memorande zaviazali, že peniazmi zo zisku budú každý rok podporovať spoločenské, kultúrne a športové podujatia v meste Šaľa.

Ďalším moderným prvkom bude Výskumné centrum, ktoré v spolupráci s vysokými školami a univerzitami bude rozvíjať nové metódy spracovania odpadov napr. možnosť využitia škvary, ktorá vzniká ako inertný zvyšok pri energetickom zhodnocovaní odpadov v stavebníctve. Takéto technológie dlhodobo využívajú napr. v Dánsku, Holandsku a vo Francúzsku. Škvara tam nahrádza primárne surovinové zdroje.

Parametre pripravovaného projektu:

  • celková kapacita SEOH                                          132 000 t/rok
  • predpokladané množstvo vyrobenej el. energie     100 000 MWh/rok
  • predpokladané množstvo vyrobeného tepla           120 000 GJ/rok
  • predpokladaný počet vytvorených pracovných miest 200 (primárne), 1000 (sekundárne)
  • predpokladaná celková výška investície                215 mil. EUR

Blog a médiá / dokumenty

Lokalita prvého Centra cirkulárnej ekonomiky je známa. Bude v okrese Šaľa

Lokalita prvého Centra cirkulárnej ekonomiky je známa. Bude v okrese Šaľa.

Centrum cirkulárnej ekonomiky (CCE) je výsledkom niekoľkoročnej práce tímu špecialistov zo Slovenska, z Česka, Fínska, Nemecka a z Veľkej Británie. Reprezentuje najmodernejšie trendy v oblasti nakladania s odpadmi v EÚ a rešpektuje princípy cirkulárnej ekonomiky. CCE sa stane realitou vďaka spoločnosti ewia a.s.. Tá v máji tohto roka ohlásila  projekt budúcej výstavby 5 Centier cirkulárnej ekonomiky za 600 mil. eur v rôznych regiónoch Slovenska.

Výstavba prvého centra je plánovaná v okrese Šaľa.  Výška celkovej investície, vrátane technológií dosiahne 120 mil. eur. Finančné zdroje na vybudovanie centra poskytne vlastník spoločnosti ewia – investičná banka WOOD & Company, ktorá na Slovensku okrem spoločnosti KOSIT vlastní napr. aj spoločnosti Saneca Pharmaceuticals, Chirana T.Injekta, a v zahraničí spoločnosti Chirmix, Vitrex a Pegas Nonwovens.

Marián Christenko, generálny riaditeľ ewia a. s.: „Nové Centrum cirkulárnej ekonomiky vyrastie v okrese Šaľa v lokalite, ktorá poskytuje vhodné podmienky na napojenie do rozvodov tepla a elektrickej siete, ako aj prístup k dopravnej infraštruktúre. Pri výbere lokality a technológií sme nič nepodcenili. Chceme, aby CCE v Šali bolo najmodernejšou stavbou svojho druhu v Strednej Európe s vysokým európskym emisným štandardom. Chceme, aby sa odpad nevyhadzoval a nezaťažoval životné prostredie, ale využil v prospech ľudí jeho vrátením späť do výroby alebo premenou na energiu.“

Exteriérový pohľad na Centrum cirkulárnej ekonomiky.
Exteriérový pohľad na Centrum cirkulárnej ekonomiky.

Časť prijatého odpadu sa v Centre cirkulárnej ekonomiky v podobe druhotných surovín vráti späť do výrobného procesu a nahradí tak primárne surovinové zdroje, či už v oceliarenskom, sklárskom, papierenskom, potravinárskom alebo stavebnom priemysle. Zostatok poputuje do Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), kde sekundárne vznikne teplo a elektrická energia. CCE bude schopné produkovať teplo a elektrickú energiu flexibilne v rôznom pomere podľa meniacich sa požiadaviek na odber v priebehu roka. Maximálna ročná výroba užitočného tepla môže byť 160.000 MWht a maximálna ročná výroba elektriny môže byť 55.000 MWhe.

Areál Centra cirkulárnej ekonomiky z nadhľadu
Areál Centra cirkulárnej ekonomiky z nadhľadu

V prospech okresu Šaľa sa spoločnosť ewia a. s., rozhodla preto, lebo ide o región s vhodnou infraštruktúrou a rýchlo rastúcou životnou úrovňou, ktorá zároveň zvyšuje aj množstvo vyprodukovaného odpadu. Tomu však nezodpovedajú kapacity a ani kvalita spracovania odpadu v okrese. Takmer všetok komunálny odpad sa skládkuje. Reálne hrozí, že od roku 2023 sa odpad z okresu Šaľa bude voziť výlučne na skládky do iných okresov, keďže jedinej aktívnej okresnej skládke v Nedede končí platné prevádzkové povolenie.

Areál Centra cirkulárnej ekonomiky bude prispôsobený návštevám verejnosti.
Areál Centra cirkulárnej ekonomiky bude prispôsobený návštevám verejnosti.

Problém s odpadom sa netýka iba okresu Šaľa ale prakticky celého Slovenska. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR recyklujeme iba 36% a skládkujeme až 55% odpadu. Iba približne 10% odpadu premieňame na teplo a elektrinu. Tieto čísla sú alarmujúce aj pre Európsku úniu, ktorá pre Slovensko stanovila ciele do roku 2035. Dovtedy musíme zvýšiť podiel recyklácie na 65% a znížiť podiel skládkovania na 10%. Zostatok odpadu by sme mohli využiť na výrobu elektrickej energie a tepla pre domácnosti. Otvorením 5 Centier cirkulárnej ekonomiky v rôznych regiónoch Slovenska by naša krajina bola schopná priblížiť sa k týmto cieľom už o 10 rokov.

„Namiesto skládkovania, ktoré je v mnohých vyspelých štátoch Európy zakázané, chceme šalianskemu regiónu ponúknuť moderné a bezpečné riešenie, kde sa odpad nebude hromadiť a spôsobovať neriešiteľnú environmentálnu záťaž. Miesto toho sa využije na recykláciu a výrobu tepla a elektrickej energie. Presne tak ako vo Švédsku, Fínsku, v Dánsku alebo v susednom Rakúsku. V CCE použijeme najmodernejšie technológie a okrem spracovania sa v ňom zameriame aj na laboratórne skúmanie zloženia odpadu a takisto environmentálnu výchovu mladších generácií,“  vysvetľuje Marián Christenko.

Súčasťou CCE bude aj Centrum environmentálnej výchovy slúžiace vzdelávaniu detí a mládeže v oblasti ekologického spracovania odpadu.
Súčasťou CCE bude aj Centrum environmentálnej výchovy slúžiace vzdelávaniu detí a mládeže v oblasti ekologického spracovania odpadu.

Centrum Cirkulárnej Ekonomiky v okrese Šaľa bude schopné spracovať 130 000 ton odpadu ročne. Spoločnosť ho  plánuje uviesť do prevádzky v roku 2025, pričom ponúkne prácu až 200 zamestnancom.

Viac informácií o fungovaní Centra cirkulárnej ekonomiky nájdete TU.

Príklady moderného odpadového hospodárstva z vyspelých krajín Európy:

Švédsko recykluje vyše 50 % komunálneho odpadu. Z celkového objemu 4,4 milióna ton odpadu Švédsko každoročne spracuje až 2,2 milióna ton prostredníctvom procesu, ktorý premieňa odpad na energiu v 33 Zariadeniach na energetické využitie odpadu. Tie teplom zásobujú 1,5 milióna obyvateľov.

V Dánsku zariadenia ZEVO dodávajú okolo 20 % celkovej potreby tepla pre systémy centrálneho vykurovania a pokrývajú 5 % spotreby elektrickej energie Dánska. Zároveň od roku 1997 platí zákaz skládkovania komunálneho odpadu. Aktuálne je v prevádzke 32 zariadení ZEVO a 4 sú práve vo výstavbe. Zaujímavosťou je, že Dánsko chce do roku 2050 úplne prestať využívať fosílne palivá. Krokom k ich nahradeniu je napr. aj nové ZEVO Amager Hill v Kodani, svetovo známe lyžiarskym svahom na streche kotolne.

Rakúsku dnes existuje 11 zariadení ZEVO. Štyri z nich sú priamo vo Viedni, pričom najznámejšie projektoval svetoznámy architekt Friedensreich Hundertwasser. Toto umelecké dielo denne navštevujú stovky turistov počas plnej prevádzky.  Rakúšania dosahujú v priemere takmer 60 % úspešnosť v triedení odpadu.

Spoločnosť ewia, a. s., bola založená koncom roka 2018. Akciová spoločnosť má 100-percentného akcionára – česko-slovenskú finančnú skupinu Wood & Company. Spoločnosť ewia má celoslovenskú pôsobnosť a do jej portfólia patria aj spoločnosti skupiny KOSIT. Vznik a existencia spoločnosti sa viaže najmä na spoločenskú požiadavku ekologického nakladania s odpadmi. Víziou spoločnosti ewia je spoločnosť bez odpadov. Zhmotnením tejto vízie je projekt výstavby Centier cirkulárnej ekonomiky (CCE) s integrovaným Zariadením na energetické využitie odpadu (ZEVO).


Blog a médiá / dokumenty

V okrese Trnava vznikne Centrum cirkulárnej ekonomiky inšpirované škandinávskym modelom

Centrum vyrieši problém so skládkovaním v Trnave a okolí

V máji minulého roka ohlásila spoločnosť ewia, a. s., vznik 5 Centier cirkulárnej ekonomiky (CCE) za 600 mil. eur po celom Slovensku. Prvé z nich bude pri Šali a ďalšie v okrese Trnava. Výstavba každého centra, vrátane technológií, bude stáť 120 miliónov eur. Finančné zdroje na vybudovanie centra pokryje investičná spoločnosť WOOD & Company, ktorá na Slovensku okrem spoločnosti ewia vlastní aj spoločnosť KOSIT. Popri nakladaní s odpadmi pôsobí WOOD & Company aj v oblasti zdravotníckeho tovaru, farmaceutického priemyslu, nehnuteľností a informačných technológií.

Inšpirované Škandináviou

Centrum cirkulárnej ekonomiky (CCE) je výsledkom niekoľkoročnej práce tímu špecialistov zo Slovenska, z Česka, Fínska, Nemecka a z Veľkej Británie. Bude fungovať na princípe cirkulárnej ekonomiky, tzn., že všetok odpad sa v ňom zužitkuje. Veľká časť prijatého odpadu sa v CCE vráti späť do výrobného procesu v podobe druhotných surovín a nahradí tak primárne zdroje v oceliarenskom, sklárskom, papierenskom, potravinárskom, prípadne v stavebnom priemysle.

Pohľad na Centrum cirkulárnej ekonomiky zhora.

Z nerecyklovateľného zostatku v kombinácii so zmesovým komunálnym odpadom sa v Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) vyrobí teplo a elektrická energia. CCE bude schopné produkovať teplo a elektrickú energiu flexibilne v rôznom pomere podľa meniacich sa požiadaviek na odber v priebehu roka. Maximálna ročná výroba užitočného tepla môže byť 170 000 GJ a maximálna ročná výroba elektriny môže byť 57 000 MWe. „Chceme, aby CCE v trnavskom regióne bolo rovnako ako v Šali najmodernejšou stavbou svojho druhu v strednej Európe, s najvyšším a zároveň s najprísnejším európskym technologickým štandardom. Otvorením centra sa odpad prestane vyhadzovať na skládky a zaťažovať životné prostredie a využije sa v prospech ľudí jeho vrátením späť do výroby alebo premenou na energiu. Inšpirovali sme sa predovšetkým Škandináviou, kde sú takéto zariadenia bežnou súčasťou života ľudí už niekoľko desaťročí,“ vysvetľuje Marián Christenko, generálny riaditeľ spoločnosti ewia, a. s.

Dotrieďovanie odpadu bude prebiehať v krytej hale.

Produkcia odpadu v Trnavskom kraji neustále rastie

Okres Trnava je pre lokáciu Centra cirkulárnej ekonomiky logickým výberom. Región disponuje kvalitnou infraštruktúrou a rýchlo rastúcou životnou úrovňou obyvateľstva. Tá spôsobuje prudký rast produkcie komunálneho odpadu. Trnavský kraj sa v roku 2018 (na základe údajov Štatistického úradu SR s 556 kg odpadu na obyvateľa) dostal na nelichotivú prvú priečku medzi slovenskými krajmi. Tomuto vývoju však nezodpovedá charakter spracovania odpadu. Mesto Trnava, ako aj obce v regióne zmesový komunálny odpad takmer výlučne skládkujú. Navyše, väčšina skládok v kraji postupne napĺňa svoje kapacity, a tak sa môže stať, že o niekoľko rokov nebude mať kto a kde v regióne odpad zneškodniť.

Problém s odpadom sa netýka iba Trnavského kraja, ale prakticky celého Slovenska. Triedime iba 35 % a vyhadzujeme na skládky až 55 % odpadu. Na teplo a elektrinu premieňame iba 10 %. Tieto čísla sú alarmujúce aj pre Európsku úniu, ktorá dala SR ultimátum. Rovnako ako ostatné krajiny Únie musí aj Slovensko do roku 2035 zvýšiť podiel recyklácie na 65 % a znížiť podiel skládkovania na 10 %. Zostatok, 25 % odpadu, by sa dal využiť na výrobu elektrickej energie a tepla pre domácnosti alebo priemysel. Otvorením 5 Centier cirkulárnej ekonomiky v rôznych regiónoch Slovenska by naša krajina bola schopná priblížiť sa k týmto cieľom už o 10 rokov.

V administratívnej časti CCE sa bude nachádzať aj cirkulárne laboratórium na výskum zloženia odpadu.

Ako uviedol M. Christenko, spoločnosť ewia má v súčasnosti vytypovaných niekoľko vhodných pozemkov v okolí Trnavy. „Namiesto skládkovania, ktoré je v mnohých vyspelých štátoch Európy zakázané, chceme trnavskému regiónu ponúknuť moderné a bezpečné riešenie, kde sa odpad nebude hromadiť a spôsobovať neriešiteľnú environmentálnu záťaž. Naším zámerom je pripraviť na recykláciu maximálne možné množstvo odpadu a zvyšok použiť na výrobu tepla a elektrickej energie. Presne tak ako vo Švédsku, Fínsku, v Dánsku alebo v susednom Rakúsku. V CCE použijeme najmodernejšie technológie a okrem spracovania sa v ňom zameriame aj na laboratórne skúmanie zloženia odpadu a takisto osvetu zameranú na mladšie generácie v Centre environmentálnej výchovy,“ vysvetľuje Marián Christenko.

Environmentálne vzdelávanie detí a mládeže bude prebiehať v Centre environmentálnej výchovy.

Centrum cirkulárnej ekonomiky v trnavskom regióne bude schopné spracovať 130 000 ton odpadu ročne. „Pri takom rýchlom tempe rastu odpadu, aký je teraz v regióne Trnavy, a postupnom zatváraní skládok musíme dokonca dlhodobo rátať aj s rezervnou kapacitou cca 100-tisíc ton, inak odpad v roku 2030 nebude mať kto v regióne spracovať,” dodáva M. Christenko. Ewia odhaduje, že zariadenie bude uvedené do prevádzky v roku 2026, pričom ponúkne prácu približne 200 zamestnancom.

Príklady moderného odpadového hospodárstva z vyspelých krajín Európy:

Švédsko recykluje vyše 50 % komunálneho odpadu. Z celkového objemu 4,4 milióna ton odpadu každoročne spracuje až 2,2 milióna ton prostredníctvom procesu, ktorý premieňa odpad na energiu v 33 Zariadeniach na energetické využitie odpadu. Tie teplom zásobujú 1,5 milióna obyvateľov.

V Dánsku zariadenia ZEVO dodávajú okolo 20 % celkovej potreby tepla pre systémy centrálneho vykurovania a pokrývajú 5 % spotreby elektrickej energie Dánska. Zároveň od roku 1997 platí zákaz skládkovania komunálneho odpadu. Aktuálne je v prevádzke 32 zariadení ZEVO a 4 sú práve vo výstavbe. Zaujímavosťou je, že Dánsko chce do roku 2050 úplne prestať využívať fosílne palivá. Krokom k ich nahradeniu je napr. aj nové ZEVO Amager Hill v Kodani, známe lyžiarskym svahom na streche Zariadenia na energetické využitie odpadu.

Rakúsku dnes existuje 11 zariadení ZEVO. Štyri z nich sú priamo vo Viedni, pričom najznámejšie projektoval svetoznámy architekt Friedensreich Hundertwasser. Toto umelecké dielo denne navštevujú stovky turistov počas plnej prevádzky. Rakúšania dosahujú v triedení odpadu v priemere takmer 60 % úspešnosť.


Spoločnosť ewia, a. s., bola založená koncom roka 2018. Akciová spoločnosť má 100-percentného akcionára – česko-slovenskú finančnú skupinu Wood & Company. Ewia má celoslovenskú pôsobnosť a do jej portfólia patria aj spoločnosti skupiny KOSIT. Vznik a existencia ewie sa viaže najmä na spoločenskú požiadavku ekologického nakladania s odpadmi. Jej víziou je spoločnosť bez odpadov, pričom zhmotnením tejto vízie sú práve Centrá cirkulárnej ekonomiky (CCE) s integrovaným Zariadením na energetické využitie odpadu (ZEVO).