Popolček a škvara zo ZEVO sa premenia na soľ aj na zlato

V priemyselnom sektore zameranom na energetické zhodnocovanie odpadov sa objavujú inovácie, ktoré dokážu prispieť k rozvoju obehového hospodárstva. Využiť sa dá aj popolček.

V posledných rokoch sa výrazne sprísnila regulácia zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) v Európe. Neustále zvyšovanie účinnosti technológií na čistenie spalín spôsobilo to, že dnes dokážu väčšinu emisií do ovzdušia zachytiť. 

Rovnakým spôsobom sa zvyšujú nároky aj na nakladanie s tuhými zvyškami, ktoré v procese energetického zhodnocovania vznikajú. V zásade rozlišujeme dva druhy odpadov. Prvý ostáva ako zvyšok po horení na rošte spaľovacej komory a nazýva sa “škvara”. Druhý odchádza zo spaľovacej komory vo forme spalín, ktoré sa v následnom systéme čistenia zachytia v podobe popolčeka. Pre oba existujú technológie, ktoré dokážu vrátiť tieto odpady ako suroviny do obehového hospodárstva. 

Čo sa dá robiť so zachyteným popolčekom? Najčastejším spôsobom nakladania je skládkovanie. Najnovšie inovácie však ponúkajú oveľa efektívnejšie riešenia. 

Švédska spoločnosť Ragn-Sells dokončuje neďaleko Štokholmu nové zariadenie na spracovanie popolčeka z procesu čistenia spalín pri energetickom zhodnocovaní odpadov. Využije inovatívnu technológiu Ash2Salt. Tá zvládne zrecyklovať veľký podiel popolčeka.

Ako to funguje

V prvom kroku sa popolček vyperie s vodou. Vznikne vypratý popolček a výluh, ktorý obsahuje zmes solí (chlorid sodný, draselný a vápenatý) a ťažké kovy. Jedna tona popolčeka môže podľa odborníkov obsahovať až 400 kilogramov soli. 

V druhom kroku sa do výluhu pridajú sulfidy, ktoré spôsobia vyzrážanie ťažkých kovov. Po ich odseparovaní sa získava nasýtený soľný roztok. Rozpustené chloridy sa z výluhu extrahujú v ďalšom kroku technológie Ash2Salt, ktorá umožňuje získať jednotlivé typy chloridov technológiou jednostupňovej odparky. Tá funguje veľmi jednoducho, pri zvýšenej teplote sa voda odparí a ostanú len soli v pevnej fáze. Odparená voda sa skondenzuje a znovu použije na pranie popolčeka.  

Výhodou tohto procesu je, že zariadenie dokáže z výluhu po praní popolčeka získať rôzne typy solí, ktoré sa môžu využiť napríklad pri výrobe hnojív. Voda v procese je tiež opätovne používaná. Ide v podstate o praktickú aplikáciu princípov obehového hospodárstva a šetrný prístup k prírodným zdrojom.

Technológia už má aj biznisový rozmer. Švédska firma má zmluvu s nórskym obchodníkom so soľami o odbere chloridov. Ragn-Sells bude zatiaľ jediná spoločnosť na svete s touto inovatívnou technológiou. Firma už investovala do nového zariadenia 50 miliónov eur. 

Výhody Ash2Salt technológie

• Dokáže vyseparovať chloridy z popolčeka
• Nevypúšťa odpadovú vodu s chloridmi
• Získaný dusík a draslík sa využijú pri výrobe hnojív
• Prispieva k obehovému hospodárstvu

Medzinárodná spolupráca

Švédsko doteraz vyvážalo 150-tisíc ton popolčeka ročne do Nórska, kde sa ukladal do vápencových lomov. Niektoré krajiny využívajú ako skládky vyťažené bane, ktoré opätovne zasypávajú. Tie sa však postupne zaplnia. Navyše, toto riešenie je len dočasné a rizikové, keďže existuje možnosť úniku chloridov, i keď je minimálna. S novou technológiou sa  riziko eliminuje.

Technologické zariadenia na extrahovanie solí z popolčeka dodáva Švédom švajčiarska firma Hitachi Zosen Inova. Tá je známa aj projektom na výrobu vodíka v ZEVO vo švajčiarskom meste Buchs.

Zlato zo škvary

Okrem popolčeka v ZEVO vzniká aj škvara. Aj z nej sa dajú získať cenné materiály  napríklad hliník, meď či zinok alebo vzácne kovy ako zlato. Z jednej tony komunálneho odpadu vznikne od 180 do 250 kilogramov škvary, uvádza Európska asociácia výrobcov technológii na energetické spracovanie odpadu (ESWET).

Z tejto tony odpadu sa môže „vyťažiť“ 0,008 gramov zlata. Nezdá sa to veľa, ale priemerný Európan vyprodukuje ročne okolo pol tony komunálneho odpadu. Takže odpad od 650 ľudí by priniesol dostatok zlata na jeden päťgramový zlatý prsteň. 

Okrem zlata sa zo škvary dajú extrahovať aj iné kovy. Zo všetkých ZEVO v Európe sa ročne vyťaží 1,2 milióna ton železa, z ktorého by sa dalo postaviť 164 Eiffelových veží. Zo škvary sa dá vyťažiť aj 250-tisíc ton hliníka ročne. Toľko hliníka obsahuje asi 8 miliónov smartfónov. 

Spomenuté inovácie ilustrujú, že aj tuhé zvyšky z energeticky zhodnoteného odpadu sa dajú zmysluplne využiť v obehovom hospodárstve. Ak má spracovanie popolčeka aj svoj biznisový rozmer, má šancu sa presadiť nielen vo Švédsku, ale aj na Slovensku.

Lokalita prvého Centra cirkulárnej ekonomiky je známa. Bude v okrese Šaľa

Lokalita prvého Centra cirkulárnej ekonomiky je známa. Bude v okrese Šaľa.

Centrum cirkulárnej ekonomiky (CCE) je výsledkom niekoľkoročnej práce tímu špecialistov zo Slovenska, z Česka, Fínska, Nemecka a z Veľkej Británie. Reprezentuje najmodernejšie trendy v oblasti nakladania s odpadmi v EÚ a rešpektuje princípy cirkulárnej ekonomiky. CCE sa stane realitou vďaka spoločnosti ewia a.s.. Tá v máji tohto roka ohlásila  projekt budúcej výstavby 5 Centier cirkulárnej ekonomiky za 600 mil. eur v rôznych regiónoch Slovenska.

Výstavba prvého centra je plánovaná v okrese Šaľa.  Výška celkovej investície, vrátane technológií dosiahne 120 mil. eur. Finančné zdroje na vybudovanie centra poskytne vlastník spoločnosti ewia – investičná banka WOOD & Company, ktorá na Slovensku okrem spoločnosti KOSIT vlastní napr. aj spoločnosti Saneca Pharmaceuticals, Chirana T.Injekta, a v zahraničí spoločnosti Chirmix, Vitrex a Pegas Nonwovens.

Marián Christenko, generálny riaditeľ ewia a. s.: „Nové Centrum cirkulárnej ekonomiky vyrastie v okrese Šaľa v lokalite, ktorá poskytuje vhodné podmienky na napojenie do rozvodov tepla a elektrickej siete, ako aj prístup k dopravnej infraštruktúre. Pri výbere lokality a technológií sme nič nepodcenili. Chceme, aby CCE v Šali bolo najmodernejšou stavbou svojho druhu v Strednej Európe s vysokým európskym emisným štandardom. Chceme, aby sa odpad nevyhadzoval a nezaťažoval životné prostredie, ale využil v prospech ľudí jeho vrátením späť do výroby alebo premenou na energiu.“

Časť prijatého odpadu sa v Centre cirkulárnej ekonomiky v podobe druhotných surovín vráti späť do výrobného procesu a nahradí tak primárne surovinové zdroje, či už v oceliarenskom, sklárskom, papierenskom, potravinárskom alebo stavebnom priemysle. Zostatok poputuje do Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), kde sekundárne vznikne teplo a elektrická energia. CCE bude schopné produkovať teplo a elektrickú energiu flexibilne v rôznom pomere podľa meniacich sa požiadaviek na odber v priebehu roka. Maximálna ročná výroba užitočného tepla môže byť 160.000 MWht a maximálna ročná výroba elektriny môže byť 55.000 MWhe.

V prospech okresu Šaľa sa spoločnosť ewia a. s., rozhodla preto, lebo ide o región s vhodnou infraštruktúrou a rýchlo rastúcou životnou úrovňou, ktorá zároveň zvyšuje aj množstvo vyprodukovaného odpadu. Tomu však nezodpovedajú kapacity a ani kvalita spracovania odpadu v okrese. Takmer všetok komunálny odpad sa skládkuje. Reálne hrozí, že od roku 2023 sa odpad z okresu Šaľa bude voziť výlučne na skládky do iných okresov, keďže jedinej aktívnej okresnej skládke v Nedede končí platné prevádzkové povolenie.

Problém s odpadom sa netýka iba okresu Šaľa ale prakticky celého Slovenska. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR recyklujeme iba 36% a skládkujeme až 55% odpadu. Iba približne 10% odpadu premieňame na teplo a elektrinu. Tieto čísla sú alarmujúce aj pre Európsku úniu, ktorá pre Slovensko stanovila ciele do roku 2035. Dovtedy musíme zvýšiť podiel recyklácie na 65% a znížiť podiel skládkovania na 10%. Zostatok odpadu by sme mohli využiť na výrobu elektrickej energie a tepla pre domácnosti. Otvorením 5 Centier cirkulárnej ekonomiky v rôznych regiónoch Slovenska by naša krajina bola schopná priblížiť sa k týmto cieľom už o 10 rokov.

„Namiesto skládkovania, ktoré je v mnohých vyspelých štátoch Európy zakázané, chceme šalianskemu regiónu ponúknuť moderné a bezpečné riešenie, kde sa odpad nebude hromadiť a spôsobovať neriešiteľnú environmentálnu záťaž. Miesto toho sa využije na recykláciu a výrobu tepla a elektrickej energie. Presne tak ako vo Švédsku, Fínsku, v Dánsku alebo v susednom Rakúsku. V CCE použijeme najmodernejšie technológie a okrem spracovania sa v ňom zameriame aj na laboratórne skúmanie zloženia odpadu a takisto environmentálnu výchovu mladších generácií,“  vysvetľuje Marián Christenko.

Centrum Cirkulárnej Ekonomiky v okrese Šaľa bude schopné spracovať 130 000 ton odpadu ročne. Spoločnosť ho  plánuje uviesť do prevádzky v roku 2025, pričom ponúkne prácu až 200 zamestnancom.

Viac informácií o fungovaní Centra cirkulárnej ekonomiky nájdete TU.

Príklady moderného odpadového hospodárstva z vyspelých krajín Európy:

Švédsko recykluje vyše 50 % komunálneho odpadu. Z celkového objemu 4,4 milióna ton odpadu Švédsko každoročne spracuje až 2,2 milióna ton prostredníctvom procesu, ktorý premieňa odpad na energiu v 33 Zariadeniach na energetické využitie odpadu. Tie teplom zásobujú 1,5 milióna obyvateľov.

V Dánsku zariadenia ZEVO dodávajú okolo 20 % celkovej potreby tepla pre systémy centrálneho vykurovania a pokrývajú 5 % spotreby elektrickej energie Dánska. Zároveň od roku 1997 platí zákaz skládkovania komunálneho odpadu. Aktuálne je v prevádzke 32 zariadení ZEVO a 4 sú práve vo výstavbe. Zaujímavosťou je, že Dánsko chce do roku 2050 úplne prestať využívať fosílne palivá. Krokom k ich nahradeniu je napr. aj nové ZEVO Amager Hill v Kodani, svetovo známe lyžiarskym svahom na streche kotolne.

V Rakúsku dnes existuje 11 zariadení ZEVO. Štyri z nich sú priamo vo Viedni, pričom najznámejšie projektoval svetoznámy architekt Friedensreich Hundertwasser. Toto umelecké dielo denne navštevujú stovky turistov počas plnej prevádzky.  Rakúšania dosahujú v priemere takmer 60 % úspešnosť v triedení odpadu.

Spoločnosť ewia, a. s., bola založená koncom roka 2018. Akciová spoločnosť má 100-percentného akcionára – česko-slovenskú finančnú skupinu Wood & Company. Spoločnosť ewia má celoslovenskú pôsobnosť a do jej portfólia patria aj spoločnosti skupiny KOSIT. Vznik a existencia spoločnosti sa viaže najmä na spoločenskú požiadavku ekologického nakladania s odpadmi. Víziou spoločnosti ewia je spoločnosť bez odpadov. Zhmotnením tejto vízie je projekt výstavby Centier cirkulárnej ekonomiky (CCE) s integrovaným Zariadením na energetické využitie odpadu (ZEVO).

V okrese Trnava vznikne Centrum cirkulárnej ekonomiky inšpirované škandinávskym modelom

„Centrum vyrieši problém so skládkovaním v Trnave a okolí „

V máji minulého roka ohlásila spoločnosť ewia, a. s., vznik 5 Centier cirkulárnej ekonomiky (CCE) za 600 mil. eur po celom Slovensku. Prvé z nich bude pri Šali a ďalšie v okrese Trnava. Výstavba každého centra, vrátane technológií, bude stáť 120 miliónov eur. Finančné zdroje na vybudovanie centra pokryje investičná spoločnosť WOOD & Company, ktorá na Slovensku okrem spoločnosti ewia vlastní aj spoločnosť KOSIT. Popri nakladaní s odpadmi pôsobí WOOD & Company aj v oblasti zdravotníckeho tovaru, farmaceutického priemyslu, nehnuteľností a informačných technológií.

Inšpirované Škandináviou

Centrum cirkulárnej ekonomiky (CCE) je výsledkom niekoľkoročnej práce tímu špecialistov zo Slovenska, z Česka, Fínska, Nemecka a z Veľkej Británie. Bude fungovať na princípe cirkulárnej ekonomiky, tzn., že všetok odpad sa v ňom zužitkuje. Veľká časť prijatého odpadu sa v CCE vráti späť do výrobného procesu v podobe druhotných surovín a nahradí tak primárne zdroje v oceliarenskom, sklárskom, papierenskom, potravinárskom, prípadne v stavebnom priemysle.

Z nerecyklovateľného zostatku v kombinácii so zmesovým komunálnym odpadom sa v Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) vyrobí teplo a elektrická energia. CCE bude schopné produkovať teplo a elektrickú energiu flexibilne v rôznom pomere podľa meniacich sa požiadaviek na odber v priebehu roka. Maximálna ročná výroba užitočného tepla môže byť 170 000 GJ a maximálna ročná výroba elektriny môže byť 57 000 MWe. „Chceme, aby CCE v trnavskom regióne bolo rovnako ako v Šali najmodernejšou stavbou svojho druhu v strednej Európe, s najvyšším a zároveň s najprísnejším európskym technologickým štandardom. Otvorením centra sa odpad prestane vyhadzovať na skládky a zaťažovať životné prostredie a využije sa v prospech ľudí jeho vrátením späť do výroby alebo premenou na energiu. Inšpirovali sme sa predovšetkým Škandináviou, kde sú takéto zariadenia bežnou súčasťou života ľudí už niekoľko desaťročí,“ vysvetľuje Marián Christenko, generálny riaditeľ spoločnosti ewia, a. s.

Produkcia odpadu v Trnavskom kraji neustále rastie

Okres Trnava je pre lokáciu Centra cirkulárnej ekonomiky logickým výberom. Región disponuje kvalitnou infraštruktúrou a rýchlo rastúcou životnou úrovňou obyvateľstva. Tá spôsobuje prudký rast produkcie komunálneho odpadu. Trnavský kraj sa v roku 2018 (na základe údajov Štatistického úradu SR s 556 kg odpadu na obyvateľa) dostal na nelichotivú prvú priečku medzi slovenskými krajmi. Tomuto vývoju však nezodpovedá charakter spracovania odpadu. Mesto Trnava, ako aj obce v regióne zmesový komunálny odpad takmer výlučne skládkujú. Navyše, väčšina skládok v kraji postupne napĺňa svoje kapacity, a tak sa môže stať, že o niekoľko rokov nebude mať kto a kde v regióne odpad zneškodniť.

Problém s odpadom sa netýka iba Trnavského kraja, ale prakticky celého Slovenska. Triedime iba 35 % a vyhadzujeme na skládky až 55 % odpadu. Na teplo a elektrinu premieňame iba 10 %. Tieto čísla sú alarmujúce aj pre Európsku úniu, ktorá dala SR ultimátum. Rovnako ako ostatné krajiny Únie musí aj Slovensko do roku 2035 zvýšiť podiel recyklácie na 65 % a znížiť podiel skládkovania na 10 %. Zostatok, 25 % odpadu, by sa dal využiť na výrobu elektrickej energie a tepla pre domácnosti alebo priemysel. Otvorením 5 Centier cirkulárnej ekonomiky v rôznych regiónoch Slovenska by naša krajina bola schopná priblížiť sa k týmto cieľom už o 10 rokov.

Ako uviedol M. Christenko, spoločnosť ewia má v súčasnosti vytypovaných niekoľko vhodných pozemkov v okolí Trnavy. „Namiesto skládkovania, ktoré je v mnohých vyspelých štátoch Európy zakázané, chceme trnavskému regiónu ponúknuť moderné a bezpečné riešenie, kde sa odpad nebude hromadiť a spôsobovať neriešiteľnú environmentálnu záťaž. Naším zámerom je pripraviť na recykláciu maximálne možné množstvo odpadu a zvyšok použiť na výrobu tepla a elektrickej energie. Presne tak ako vo Švédsku, Fínsku, v Dánsku alebo v susednom Rakúsku. V CCE použijeme najmodernejšie technológie a okrem spracovania sa v ňom zameriame aj na laboratórne skúmanie zloženia odpadu a takisto osvetu zameranú na mladšie generácie v Centre environmentálnej výchovy,“ vysvetľuje Marián Christenko.

Centrum cirkulárnej ekonomiky v trnavskom regióne bude schopné spracovať 130 000 ton odpadu ročne. „Pri takom rýchlom tempe rastu odpadu, aký je teraz v regióne Trnavy, a postupnom zatváraní skládok musíme dokonca dlhodobo rátať aj s rezervnou kapacitou cca 100-tisíc ton, inak odpad v roku 2030 nebude mať kto v regióne spracovať,” dodáva M. Christenko. Ewia odhaduje, že zariadenie bude uvedené do prevádzky v roku 2026, pričom ponúkne prácu približne 200 zamestnancom.

Príklady moderného odpadového hospodárstva z vyspelých krajín Európy:

Švédsko recykluje vyše 50 % komunálneho odpadu. Z celkového objemu 4,4 milióna ton odpadu každoročne spracuje až 2,2 milióna ton prostredníctvom procesu, ktorý premieňa odpad na energiu v 33 Zariadeniach na energetické využitie odpadu. Tie teplom zásobujú 1,5 milióna obyvateľov.

V Dánsku zariadenia ZEVO dodávajú okolo 20 % celkovej potreby tepla pre systémy centrálneho vykurovania a pokrývajú 5 % spotreby elektrickej energie Dánska. Zároveň od roku 1997 platí zákaz skládkovania komunálneho odpadu. Aktuálne je v prevádzke 32 zariadení ZEVO a 4 sú práve vo výstavbe. Zaujímavosťou je, že Dánsko chce do roku 2050 úplne prestať využívať fosílne palivá. Krokom k ich nahradeniu je napr. aj nové ZEVO Amager Hill v Kodani, známe lyžiarskym svahom na streche Zariadenia na energetické využitie odpadu.

V Rakúsku dnes existuje 11 zariadení ZEVO. Štyri z nich sú priamo vo Viedni, pričom najznámejšie projektoval svetoznámy architekt Friedensreich Hundertwasser. Toto umelecké dielo denne navštevujú stovky turistov počas plnej prevádzky. Rakúšania dosahujú v triedení odpadu v priemere takmer 60 % úspešnosť.

Spoločnosť ewia, a. s., bola založená koncom roka 2018. Akciová spoločnosť má 100-percentného akcionára – česko-slovenskú finančnú skupinu Wood & Company. Ewia má celoslovenskú pôsobnosť a do jej portfólia patria aj spoločnosti skupiny KOSIT. Vznik a existencia ewie sa viaže najmä na spoločenskú požiadavku ekologického nakladania s odpadmi. Jej víziou je spoločnosť bez odpadov, pričom zhmotnením tejto vízie sú práve Centrá cirkulárnej ekonomiky (CCE) s integrovaným Zariadením na energetické využitie odpadu (ZEVO).