Blog a médiá / Circular Economy

Od spaľovne k modernému ZEVO

S výstavbou zariadení na spaľovanie odpadu sa začalo koncom 19. storočia. Ich jedinou úlohou bola sanitácia odpadu, teda jeho hygienické zneškodnenie. Výstavba spaľovní bola motivovaná epidémiami cholery, ktoré zúrili v husto osídlených mestách západnej Európy.

Prvým zariadením svojho druhu bola spaľovňa vo Veľkej Británii v meste Nottingham postavená v roku 1874. Už vtedy vznikali spoločnosti, ktoré sa venovali vývoju a výstavbe spaľovní (vtedy nazývané ako „destructor“), z ktorých niektoré sú známe dodnes (napr. Babcock alebo Manlove). Po Veľkej Británii nasledovali USA a Kanada. Prvá americká spaľovňa bola postavená v New Yorku v roku 1885. V Nemecku bola prvá spaľovňa uvedená do prevádzky v Hamburgu v roku 1895.

Navážanie odpadu do bunkra spaľovne v Toronte na začiatku 20. storočia.

Zaujímavosťou je Dánsko, kde bola v roku 1903 postavená prvá prevádzka, ktorú pokojne môžeme označiť ako predchodcu ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu). Zariadenie vo Frederiksbergu v Dánsku bolo od začiatku koncipované na výrobu elektrickej energie, tepla a pary do blízkej nemocnice, starobinca a kúpeľov. Dĺžka rozvodov pary merala až 8 500 metrov. Zároveň išlo o jeden z prvých centrálnych rozvodov tepla v Európe.

Zariadenie vo Frederiksbergu dnes slúži ako kultúrne centrum.

V našom regióne je zaujímavé prvenstvo zariadenia v Brne z roku 1905. Zariadenie bolo schopné za hodinu vyrobiť 220 kW elektrickej energie. Spaľovací proces trval 45 minút, keď v desaťminútových intervaloch prichádzalo k spracovaniu odpadu s hmotnosťou 60 – 80 kg. Výsledkom bola škvara, ktorá tvorila asi 50 percent pôvodného objemu odpadu. Tá následne putovala do chladiacej veže a drvičky, kde sa napokon preosiala. Získaný materiál sa potom predával stavbárom a betonárom.

Dlhodobo išlo o jedinú prevádzku tohto typu v celom Rakúsko-Uhorsku. Slúžila až do roku 1941, keď bola definitívne uzatvorená. Na konci 2. svetovej vojny bolo zariadenie vrátane blízkej elektrárne zbombardované.

Brnianske zariadenie, ktoré bolo dlhodobo najmodernejšou prevádzkou svojho druhu v strednej Európe.

Zariadenia tej doby ešte nemali jednotný dizajn a energiu zo spaľovania odpadu využívali rôznym spôsobom. Elektrina sa používala hlavne pre vlastnú spotrebu či pre napájanie čerpadiel kanalizačných systémov. Inokedy zase pre vykurovanie alebo dokonca nabíjanie elektrických vozidiel na zvážanie odpadu (Veľká Británia okolo roku 1920).

Ak sa pozrieme na energetickú efektívnosť vtedajších zariadení, mohli by sme byť prekvapení, aká nízka bola v porovnaní s dnešnými. Vtedajšie technológie z jedného kilogramu odpadu vyrobili 70 Wh elektrickej energie, dnešné zariadenia vyrábajú okolo 267 Wh, okrem toho však ešte produkujú 2 500 Wh tepla pre dodávku do distribučnej siete (SAKO Brno). Tieto zariadenia vypúšťali znečisťujúce látky priamo do ovzdušia a negatívny dosah na životné prostredie bol zmierňovaný len výškou komína. Zaujímavosťou je opätovne Dánsko, ktoré zaviedlo niektoré moderné metódy čistenia spalín už začiatkom 20. storočia.

Mnohé z vtedajších zariadení preberali trendy nielen v oblasti technologického spracovania emisií, ale kládli dôraz aj na aplikáciu moderných architektonických postupov do estetického vzhľadu stavby. Jedným z najznámejších príkladov je zariadenie v austrálskom Sydney, ktorého dizajn vznikol v ateliéri slávneho architekta Waltera Burleya Griffina. Budova v mestskej časti Willoughby bola uvedená do prevádzky v roku 1934 a slúžila svojmu účelu až do šesťdesiatych rokov 20. storočia.

Willoughby Incinerator v čase svojho vzniku a dnes, keď sa v jeho priestoroch nachádza galéria moderného umenia.

Vzhľadom na prudký ekonomický rozvoj západnej Európy sa v šesťdesiatych rokoch 20. storočia zvýšilo množstvo odpadov produkovaných obyvateľstvom a priemyslom. V oblasti veľkých miest súčasne nastal nedostatok priestoru na budovanie skládok odpadu. Začalo sa s výstavbou zariadení na energetické využitie odpadu v podobe, v akej ich poznáme dnes. Tieto zariadenia začali používať prvé technológie na čistenie spalín. Tie sa orientovali hlavne na tuhé znečisťujúce látky (elektrostatické odlučovače), no objavovali sa i prvé aplikácie pre odstraňovanie plynných látok (SO2, HCl).

V rámci bývalého Československa sa s výstavbou zariadení na energetické využitie odpadu začalo uvažovať začiatkom 70. rokov 20. storočia. Prvým vybudovaným zariadením bolo bratislavské (1978), nasledovali zariadenia v Brne (1989) a Košiciach (1990). Pražské zariadenie bolo stavané zároveň s košickým, ale spoločenské zmeny v roku 1989 spôsobili posun začiatku prevádzky až do roku 1998. Všetky vtedajšie zariadenia v Československu mali jednotný dizajn, ktorý bol však už počas ich výstavby značne zastaraný.

Pohľad do velína v ZEVO Košice, kde prebieha kontinuálny (nepretržitý) monitoring produkcie emisií.

Prelom nastal v roku 2000, keď bola uverejnená smernica EC 2000/76/EC O spaľovaní odpadu, ktorá zjednotila pravidlá v rámci celej Európskej únie a zaviedla prísne limity pre emisie do ovzdušia, ktoré postupne prebrali do svojej legislatívy všetky krajiny únie vrátane Slovenskej republiky. Štandardom sa stali súčasné sofistikované systémy čistenia spalín. Potreba dodržiavania na to obdobie extrémne prísnych limitov si vyžiadala vývoj nových technológií, ktoré doteraz nie sú štandardom iných spaľovacích zariadení, ide hlavne o systémy na odstraňovanie dioxínov a ťažkých kovov.

Vizualizácia Centra cirkulárnej ekonomiky s integrovaným zariadením ZEVO od spoločnosti ewia.

Ďalším dôležitým míľnikom bolo vytvorenie dokumentu BREF, ktorý je súčasťou európskej legislatívy. V roku 2006 tento dokument zhrnul všetky najnovšie poznatky z oblasti najlepších možných technológií (BAT – Best Available Technology) a tým zaviedol aj jednotné pravidlá pre dizajn a prevádzkovanie zariadení na energetické využitie odpadu. Týmito nariadeniami sa povinne riadi viac ako 500 európskych zariadení ZEVO vrátane dvoch slovenských v Košiciach a Bratislave. V súčasnosti Európska únia vydala nové štandardy a techniky BAT, ktoré opätovne sprísňujú limity a zavádzajú ešte prísnejšie nakladanie s odpadom v ZEVO. Tieto štandardy budú prijaté do konca roka 2019 aj v Slovenskej republike a všetky nové, ale aj existujúce prevádzky sú povinné sa nimi riadiť.

Ako bude vyzerať ZEVO v blízkej budúcnosti? Pozrite si video s vizualizáciou futuristického zariadenia, ktoré sa momentálne stavia v čínskom Šen-čene.

Zdroj: Dezeen

Blog a médiá / Circular Economy

Lokalita prvého Centra cirkulárnej ekonomiky je známa. Bude v okrese Šaľa

Lokalita prvého Centra cirkulárnej ekonomiky je známa. Bude v okrese Šaľa.

Centrum cirkulárnej ekonomiky (CCE) je výsledkom niekoľkoročnej práce tímu špecialistov zo Slovenska, z Česka, Fínska, Nemecka a z Veľkej Británie. Reprezentuje najmodernejšie trendy v oblasti nakladania s odpadmi v EÚ a rešpektuje princípy cirkulárnej ekonomiky. CCE sa stane realitou vďaka spoločnosti ewia a.s.. Tá v máji tohto roka ohlásila  projekt budúcej výstavby 5 Centier cirkulárnej ekonomiky za 600 mil. eur v rôznych regiónoch Slovenska.

Výstavba prvého centra je plánovaná v okrese Šaľa.  Výška celkovej investície, vrátane technológií dosiahne 120 mil. eur. Finančné zdroje na vybudovanie centra poskytne vlastník spoločnosti ewia – investičná banka WOOD & Company, ktorá na Slovensku okrem spoločnosti KOSIT vlastní napr. aj spoločnosti Saneca Pharmaceuticals, Chirana T.Injekta, a v zahraničí spoločnosti Chirmix, Vitrex a Pegas Nonwovens.

Marián Christenko, generálny riaditeľ ewia a. s.: „Nové Centrum cirkulárnej ekonomiky vyrastie v okrese Šaľa v lokalite, ktorá poskytuje vhodné podmienky na napojenie do rozvodov tepla a elektrickej siete, ako aj prístup k dopravnej infraštruktúre. Pri výbere lokality a technológií sme nič nepodcenili. Chceme, aby CCE v Šali bolo najmodernejšou stavbou svojho druhu v Strednej Európe s vysokým európskym emisným štandardom. Chceme, aby sa odpad nevyhadzoval a nezaťažoval životné prostredie, ale využil v prospech ľudí jeho vrátením späť do výroby alebo premenou na energiu.“

Exteriérový pohľad na Centrum cirkulárnej ekonomiky.
Exteriérový pohľad na Centrum cirkulárnej ekonomiky.

Časť prijatého odpadu sa v Centre cirkulárnej ekonomiky v podobe druhotných surovín vráti späť do výrobného procesu a nahradí tak primárne surovinové zdroje, či už v oceliarenskom, sklárskom, papierenskom, potravinárskom alebo stavebnom priemysle. Zostatok poputuje do Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), kde sekundárne vznikne teplo a elektrická energia. CCE bude schopné produkovať teplo a elektrickú energiu flexibilne v rôznom pomere podľa meniacich sa požiadaviek na odber v priebehu roka. Maximálna ročná výroba užitočného tepla môže byť 160.000 MWht a maximálna ročná výroba elektriny môže byť 55.000 MWhe.

Areál Centra cirkulárnej ekonomiky z nadhľadu
Areál Centra cirkulárnej ekonomiky z nadhľadu

V prospech okresu Šaľa sa spoločnosť ewia a. s., rozhodla preto, lebo ide o región s vhodnou infraštruktúrou a rýchlo rastúcou životnou úrovňou, ktorá zároveň zvyšuje aj množstvo vyprodukovaného odpadu. Tomu však nezodpovedajú kapacity a ani kvalita spracovania odpadu v okrese. Takmer všetok komunálny odpad sa skládkuje. Reálne hrozí, že od roku 2023 sa odpad z okresu Šaľa bude voziť výlučne na skládky do iných okresov, keďže jedinej aktívnej okresnej skládke v Nedede končí platné prevádzkové povolenie.

Areál Centra cirkulárnej ekonomiky bude prispôsobený návštevám verejnosti.
Areál Centra cirkulárnej ekonomiky bude prispôsobený návštevám verejnosti.

Problém s odpadom sa netýka iba okresu Šaľa ale prakticky celého Slovenska. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR recyklujeme iba 36% a skládkujeme až 55% odpadu. Iba približne 10% odpadu premieňame na teplo a elektrinu. Tieto čísla sú alarmujúce aj pre Európsku úniu, ktorá pre Slovensko stanovila ciele do roku 2035. Dovtedy musíme zvýšiť podiel recyklácie na 65% a znížiť podiel skládkovania na 10%. Zostatok odpadu by sme mohli využiť na výrobu elektrickej energie a tepla pre domácnosti. Otvorením 5 Centier cirkulárnej ekonomiky v rôznych regiónoch Slovenska by naša krajina bola schopná priblížiť sa k týmto cieľom už o 10 rokov.

„Namiesto skládkovania, ktoré je v mnohých vyspelých štátoch Európy zakázané, chceme šalianskemu regiónu ponúknuť moderné a bezpečné riešenie, kde sa odpad nebude hromadiť a spôsobovať neriešiteľnú environmentálnu záťaž. Miesto toho sa využije na recykláciu a výrobu tepla a elektrickej energie. Presne tak ako vo Švédsku, Fínsku, v Dánsku alebo v susednom Rakúsku. V CCE použijeme najmodernejšie technológie a okrem spracovania sa v ňom zameriame aj na laboratórne skúmanie zloženia odpadu a takisto environmentálnu výchovu mladších generácií,“  vysvetľuje Marián Christenko.

Súčasťou CCE bude aj Centrum environmentálnej výchovy slúžiace vzdelávaniu detí a mládeže v oblasti ekologického spracovania odpadu.
Súčasťou CCE bude aj Centrum environmentálnej výchovy slúžiace vzdelávaniu detí a mládeže v oblasti ekologického spracovania odpadu.

Centrum Cirkulárnej Ekonomiky v okrese Šaľa bude schopné spracovať 130 000 ton odpadu ročne. Spoločnosť ho  plánuje uviesť do prevádzky v roku 2025, pričom ponúkne prácu až 200 zamestnancom.

Viac informácií o fungovaní Centra cirkulárnej ekonomiky nájdete TU.

Príklady moderného odpadového hospodárstva z vyspelých krajín Európy:

Švédsko recykluje vyše 50 % komunálneho odpadu. Z celkového objemu 4,4 milióna ton odpadu Švédsko každoročne spracuje až 2,2 milióna ton prostredníctvom procesu, ktorý premieňa odpad na energiu v 33 Zariadeniach na energetické využitie odpadu. Tie teplom zásobujú 1,5 milióna obyvateľov.

V Dánsku zariadenia ZEVO dodávajú okolo 20 % celkovej potreby tepla pre systémy centrálneho vykurovania a pokrývajú 5 % spotreby elektrickej energie Dánska. Zároveň od roku 1997 platí zákaz skládkovania komunálneho odpadu. Aktuálne je v prevádzke 32 zariadení ZEVO a 4 sú práve vo výstavbe. Zaujímavosťou je, že Dánsko chce do roku 2050 úplne prestať využívať fosílne palivá. Krokom k ich nahradeniu je napr. aj nové ZEVO Amager Hill v Kodani, svetovo známe lyžiarskym svahom na streche kotolne.

Rakúsku dnes existuje 11 zariadení ZEVO. Štyri z nich sú priamo vo Viedni, pričom najznámejšie projektoval svetoznámy architekt Friedensreich Hundertwasser. Toto umelecké dielo denne navštevujú stovky turistov počas plnej prevádzky.  Rakúšania dosahujú v priemere takmer 60 % úspešnosť v triedení odpadu.

Spoločnosť ewia, a. s., bola založená koncom roka 2018. Akciová spoločnosť má 100-percentného akcionára – česko-slovenskú finančnú skupinu Wood & Company. Spoločnosť ewia má celoslovenskú pôsobnosť a do jej portfólia patria aj spoločnosti skupiny KOSIT. Vznik a existencia spoločnosti sa viaže najmä na spoločenskú požiadavku ekologického nakladania s odpadmi. Víziou spoločnosti ewia je spoločnosť bez odpadov. Zhmotnením tejto vízie je projekt výstavby Centier cirkulárnej ekonomiky (CCE) s integrovaným Zariadením na energetické využitie odpadu (ZEVO).


Blog a médiá / Circular Economy

V okrese Trnava vznikne Centrum cirkulárnej ekonomiky inšpirované škandinávskym modelom

Centrum vyrieši problém so skládkovaním v Trnave a okolí

V máji minulého roka ohlásila spoločnosť ewia, a. s., vznik 5 Centier cirkulárnej ekonomiky (CCE) za 600 mil. eur po celom Slovensku. Prvé z nich bude pri Šali a ďalšie v okrese Trnava. Výstavba každého centra, vrátane technológií, bude stáť 120 miliónov eur. Finančné zdroje na vybudovanie centra pokryje investičná spoločnosť WOOD & Company, ktorá na Slovensku okrem spoločnosti ewia vlastní aj spoločnosť KOSIT. Popri nakladaní s odpadmi pôsobí WOOD & Company aj v oblasti zdravotníckeho tovaru, farmaceutického priemyslu, nehnuteľností a informačných technológií.

Inšpirované Škandináviou

Centrum cirkulárnej ekonomiky (CCE) je výsledkom niekoľkoročnej práce tímu špecialistov zo Slovenska, z Česka, Fínska, Nemecka a z Veľkej Británie. Bude fungovať na princípe cirkulárnej ekonomiky, tzn., že všetok odpad sa v ňom zužitkuje. Veľká časť prijatého odpadu sa v CCE vráti späť do výrobného procesu v podobe druhotných surovín a nahradí tak primárne zdroje v oceliarenskom, sklárskom, papierenskom, potravinárskom, prípadne v stavebnom priemysle.

Pohľad na Centrum cirkulárnej ekonomiky zhora.

Z nerecyklovateľného zostatku v kombinácii so zmesovým komunálnym odpadom sa v Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) vyrobí teplo a elektrická energia. CCE bude schopné produkovať teplo a elektrickú energiu flexibilne v rôznom pomere podľa meniacich sa požiadaviek na odber v priebehu roka. Maximálna ročná výroba užitočného tepla môže byť 170 000 GJ a maximálna ročná výroba elektriny môže byť 57 000 MWe. „Chceme, aby CCE v trnavskom regióne bolo rovnako ako v Šali najmodernejšou stavbou svojho druhu v strednej Európe, s najvyšším a zároveň s najprísnejším európskym technologickým štandardom. Otvorením centra sa odpad prestane vyhadzovať na skládky a zaťažovať životné prostredie a využije sa v prospech ľudí jeho vrátením späť do výroby alebo premenou na energiu. Inšpirovali sme sa predovšetkým Škandináviou, kde sú takéto zariadenia bežnou súčasťou života ľudí už niekoľko desaťročí,“ vysvetľuje Marián Christenko, generálny riaditeľ spoločnosti ewia, a. s.

Dotrieďovanie odpadu bude prebiehať v krytej hale.

Produkcia odpadu v Trnavskom kraji neustále rastie

Okres Trnava je pre lokáciu Centra cirkulárnej ekonomiky logickým výberom. Región disponuje kvalitnou infraštruktúrou a rýchlo rastúcou životnou úrovňou obyvateľstva. Tá spôsobuje prudký rast produkcie komunálneho odpadu. Trnavský kraj sa v roku 2018 (na základe údajov Štatistického úradu SR s 556 kg odpadu na obyvateľa) dostal na nelichotivú prvú priečku medzi slovenskými krajmi. Tomuto vývoju však nezodpovedá charakter spracovania odpadu. Mesto Trnava, ako aj obce v regióne zmesový komunálny odpad takmer výlučne skládkujú. Navyše, väčšina skládok v kraji postupne napĺňa svoje kapacity, a tak sa môže stať, že o niekoľko rokov nebude mať kto a kde v regióne odpad zneškodniť.

Problém s odpadom sa netýka iba Trnavského kraja, ale prakticky celého Slovenska. Triedime iba 35 % a vyhadzujeme na skládky až 55 % odpadu. Na teplo a elektrinu premieňame iba 10 %. Tieto čísla sú alarmujúce aj pre Európsku úniu, ktorá dala SR ultimátum. Rovnako ako ostatné krajiny Únie musí aj Slovensko do roku 2035 zvýšiť podiel recyklácie na 65 % a znížiť podiel skládkovania na 10 %. Zostatok, 25 % odpadu, by sa dal využiť na výrobu elektrickej energie a tepla pre domácnosti alebo priemysel. Otvorením 5 Centier cirkulárnej ekonomiky v rôznych regiónoch Slovenska by naša krajina bola schopná priblížiť sa k týmto cieľom už o 10 rokov.

V administratívnej časti CCE sa bude nachádzať aj cirkulárne laboratórium na výskum zloženia odpadu.

Ako uviedol M. Christenko, spoločnosť ewia má v súčasnosti vytypovaných niekoľko vhodných pozemkov v okolí Trnavy. „Namiesto skládkovania, ktoré je v mnohých vyspelých štátoch Európy zakázané, chceme trnavskému regiónu ponúknuť moderné a bezpečné riešenie, kde sa odpad nebude hromadiť a spôsobovať neriešiteľnú environmentálnu záťaž. Naším zámerom je pripraviť na recykláciu maximálne možné množstvo odpadu a zvyšok použiť na výrobu tepla a elektrickej energie. Presne tak ako vo Švédsku, Fínsku, v Dánsku alebo v susednom Rakúsku. V CCE použijeme najmodernejšie technológie a okrem spracovania sa v ňom zameriame aj na laboratórne skúmanie zloženia odpadu a takisto osvetu zameranú na mladšie generácie v Centre environmentálnej výchovy,“ vysvetľuje Marián Christenko.

Environmentálne vzdelávanie detí a mládeže bude prebiehať v Centre environmentálnej výchovy.

Centrum cirkulárnej ekonomiky v trnavskom regióne bude schopné spracovať 130 000 ton odpadu ročne. „Pri takom rýchlom tempe rastu odpadu, aký je teraz v regióne Trnavy, a postupnom zatváraní skládok musíme dokonca dlhodobo rátať aj s rezervnou kapacitou cca 100-tisíc ton, inak odpad v roku 2030 nebude mať kto v regióne spracovať,” dodáva M. Christenko. Ewia odhaduje, že zariadenie bude uvedené do prevádzky v roku 2026, pričom ponúkne prácu približne 200 zamestnancom.

Príklady moderného odpadového hospodárstva z vyspelých krajín Európy:

Švédsko recykluje vyše 50 % komunálneho odpadu. Z celkového objemu 4,4 milióna ton odpadu každoročne spracuje až 2,2 milióna ton prostredníctvom procesu, ktorý premieňa odpad na energiu v 33 Zariadeniach na energetické využitie odpadu. Tie teplom zásobujú 1,5 milióna obyvateľov.

V Dánsku zariadenia ZEVO dodávajú okolo 20 % celkovej potreby tepla pre systémy centrálneho vykurovania a pokrývajú 5 % spotreby elektrickej energie Dánska. Zároveň od roku 1997 platí zákaz skládkovania komunálneho odpadu. Aktuálne je v prevádzke 32 zariadení ZEVO a 4 sú práve vo výstavbe. Zaujímavosťou je, že Dánsko chce do roku 2050 úplne prestať využívať fosílne palivá. Krokom k ich nahradeniu je napr. aj nové ZEVO Amager Hill v Kodani, známe lyžiarskym svahom na streche Zariadenia na energetické využitie odpadu.

Rakúsku dnes existuje 11 zariadení ZEVO. Štyri z nich sú priamo vo Viedni, pričom najznámejšie projektoval svetoznámy architekt Friedensreich Hundertwasser. Toto umelecké dielo denne navštevujú stovky turistov počas plnej prevádzky. Rakúšania dosahujú v triedení odpadu v priemere takmer 60 % úspešnosť.


Spoločnosť ewia, a. s., bola založená koncom roka 2018. Akciová spoločnosť má 100-percentného akcionára – česko-slovenskú finančnú skupinu Wood & Company. Ewia má celoslovenskú pôsobnosť a do jej portfólia patria aj spoločnosti skupiny KOSIT. Vznik a existencia ewie sa viaže najmä na spoločenskú požiadavku ekologického nakladania s odpadmi. Jej víziou je spoločnosť bez odpadov, pričom zhmotnením tejto vízie sú práve Centrá cirkulárnej ekonomiky (CCE) s integrovaným Zariadením na energetické využitie odpadu (ZEVO).