Slovensko zavalené odpadom?
Množstvo komunálneho odpadu, ktoré vytvorí obyvateľ Slovenska, každoročne rastie. Zatiaľ čo v roku 2005 vyprodukoval bežný Slovák 273 kg odpadu ročne, v roku 2016 to už bolo 350 kg. Pravdepodobne nebudeme ďaleko od pravdy, keď si na základe doterajšieho vývoja dovolíme odhadnúť, že produkcia odpadu na hlavu dnes na Slovensku atakuje hranicu 400 kg. Otázka znie, ako s týmto prudkým nárastom naložiť?
Produkcia odpadu priamo súvisí s rastom životnej úrovne. Tradičné nákupné košíky v supermarketoch boli takmer úplne vytlačené vozíkmi, ktoré priam lákajú k tomu, aby sme ich naplnili. Výsledkom je, že smetné koše v našich domácnostiach sú čoraz plnšie a my ich vynášame čoraz častejšie. Súvislosť produkcie odpadu so stavom životnej úrovne je jednoznačne preukázaná cez štatistiku EUROSTAT-u. Podľa nej bola v roku 2016 produkcia odpadu na hlavu najvyššia v krajinách, ako je Dánsko (777 kg), Nemecko (647 kg) či Luxembursko (640 kg). Napriek pomerne lichotivému umiestneniu Slovenska na spodku európskeho „odpadového rebríčka“ to nič nemení na tom, že množstvo odpadu, ktoré každoročne vyhodíme do smetiaka, každoročne rastie.
Podľa doterajšieho vývoja možno vytvoriť konzervatívny odhad, podľa ktorého množstvo odhadu vyprodukovaného na hlavu v Slovenskej republike každoročne porastie o 2 %. V roku 2035 by tak Slováci vyprodukovali 510 kg na hlavu. V celkovom súčte by teda malo ísť o 2,8 milióna ton komunálneho odpadu za rok.
Spomínaný rok 2035 je pre krajiny Európskej únie kľúčový. Reformný balík zameraný na prechod Únie k obehovému hospodárstvu zavádza strop na množstvo odpadu, ktorý môže skončiť na skládkach. V roku 2035 by to malo byť maximálne 10 % komunálneho odpadu. Momentálne Slovensko skládkuje viac ako 60 % komunálneho odpadu. Nová legislatíva sa dotýka aj recyklovania odpadu a zaväzuje krajiny EÚ zvýšiť jeho mieru na 65 %. V recyklácii sa Slovensko momentálne pohybuje približne na 30 %. Pokiaľ by Slovensko dokázalo naplniť tento ambiciózny cieľ, stále zostane zvyšok v podobe 25 % odpadu, ktorý sa nedá zrecyklovať.
Pre zvyškových 25 % odpadu existujú iba dve riešenia a tým je jeho skládkovanie a energetické využitie. V prvom prípade by sme opätovne narazili na spomínaný 10 % limit zo strany Európskej komisie, nehovoriac o výraznom devastačnom vplyve skládok na zdravie a životné prostredie. Logicky sa ponúka možnosť uprednostnenia energetického využitia odpadu, problémom je však nedostatok kapacít. Slovensko momentálne disponuje iba dvomi Zariadeniami na energetické využitie odpadu (ZEVO) v Bratislave (OLO a.s.) a Košiciach (KOSIT a.s.).
Aj preto považujeme výstavbu nových prevádzok ZEVO v rámci nášho projektu Centier cirkulárnej ekonomiky za jednu z kľúčových. Vychádzame zo vzoru krajín, ako je Fínsko, Švédsko či Rakúsko, teda krajín, kde je odpadové hospodárstvo postavené na dvoch pilieroch – vysokej miere triedenia odpadu a jeho energetickom využití. Je spoločenskou zodpovednosťou každého z nás, ako bude Slovensko vyzerať o desiatky rokov. Či bude krajinou, ktorej obyvatelia svoj odpad triedia, recyklujú a energeticky využívajú, alebo skončí náš odpad zahrabaný na skládkach a Slovensko ním bude zavalené?
