Prevádzkovatelia ZEVO chcú vyrábať vodík z odpadu, vo Wuppertale poháňa MHD
Zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadu v nemeckom meste vyprodukuje vodík v objeme, ktorý môže poháňať 20 autobusov verejnej dopravy. Výrobu vodíka z odpadu zvažuje až 90% prevádzkovateľov ZEVO v Európskej únii. Do budúcnosti by odpad mohol pokryť až tretinu dopytu po čistom vodíku.
Nemecký Wuppertal využíva vo verejnej doprave autobusy na vodíkový pohon. Do čerpacej stanice ho dodáva zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré spracováva komunálny odpad a získava z neho vodík. Výrobné kapacity vedia pokryť prevádzku 20 autobusov. Do roku 2025 by chceli vo Wuppertale produkovať objem potrebný na pohon 70 autobusov vo verejnej doprave.
Okrem vodíka, dodáva ZEVO tomto v západonemeckom meste aj teplo a elektrickú energiu do 39-tisíc domácností. Vďaka tomu bola v roku 2018 odstavená stará uhoľná elektráreň a mesto znížilo produkciu oxidu uhličitého o 100-tisíc ton ročne.
Bezemisná doprava
Od roku 2020 začali vo Wuppertale jazdiť prvé autobusy na vodíkový pohon. Je to prvý krok k bezemisnej verejnej doprave v meste.
Najnovší prieskum ukázal, že až 90 % prevádzkovateľov zvažuje plány na výrobu vodíka alebo túto tému pozorne sleduje. “Výhodou ZEVO je, že sa na nachádzajú v mestských oblastiach a vodík môžu dodávať blízko k spotrebiteľom,” povedal Kai Lieball z Európskej asociácie dodávateľov technológií pre ZEVO (ESWET).
Nemecká asociácia komunálnych podnikov (Verband kommunaler Unternehmen), ktorá združuje firmy vo vlastníctve samospráv, poukázala na niekoľko ďalších projektov, ktoré počítajú so zhodnocovaním odpadu na vodík. V Herzene (oblasť Porúrie) by chceli ročne vyrábať 440 ton vodíka, v Böblingene neďaleko Stuttgartu 400 ton a Kempten v Bavorsku 30 ton vodíka ročne. Vodík vyrobený z odpadu by mal poháňať najmä zberové vozidlá a verejnú dopravu.
Podobné plány má aj francúzska energetická spoločnosť SUEZ. Tá chce v ZEVO v parížskej mestskej časti Créteil vyrábať 500 kilogramov vodíka denne. Ambíciou je dostať produkciu na jednu tonu denne. Podobne ako v Nemecku ho chcú využívať na poháňanie autobusov a smetiarskych áut.
Podľa Leigha Collinsa, výkonného riaditeľa kalifornského startupu Ways2H, môže výroba z odpadu pokryť dokonca až tretinu svetového dopytu po vodíku.
Slovensko v energetickom spracovaní odpadov zaostáva
Na Slovensku existujú iba dve Zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov, OLO v Bratislave a KOSIT v Košiciach. Takmer polovica komunálneho odpadu (49,7 %) sa stále skládkuje. Európska komisia v rámci snahy znižovať emisie skleníkových plynov požaduje od sektoru odpadového hospodárstva, aby do roku 2035 končilo na skládkach iba 10 % odpadu.
Dôvodom je, že v procese skládkovania vzniká skleníkový plyn metán, ktorý má 80-krát silnejší skleníkový efekt ako samotný oxid uhličitý (v rámci 20-ročného cyklu). Najväčším producentom metánu na Slovensku je pritom práve skládkovanie odpadov.
Prispieť k zmene v nakladaní s odpadmi chce aj spoločnosť ewia so zámerom vybudovať päť Centier cirkulárnej ekonomiky s integrovanými zariadeniami na energetické zhodnocovanie odpadov. Prvé by malo vyrásť v Šali, kde sa nerecyklovateľný odpad bude zhodnocovať na energiu a teplo, ktoré nájdu využitie v priemysle a domácnostiach v regióne.
