Blog a médiá /Odpady / Potraviny sú drahšie. Napriek tomu plnia kontajnery čoraz viac

Potraviny sú drahšie. Napriek tomu plnia kontajnery čoraz viac

Šestnásty október každoročne patrí Svetovému dňu potravy. V chudobnejších krajinách sa pri tejto príležitosti upriamuje pozornosť na základný problém, ktorým je nedostatok potravín či hladovanie. Naopak, vo vyspelejších ekonomikách sa rieši predovšetkým problematika zdravej výživy, eliminácia neprimeraného prejedania sa, ale i predchádzanie plytvania jedlom. Ako potravinami na Slovensku plytváme a ako sa dá tomu predísť? Koľko nákup potravín ukrajuje z rozpočtov slovenských domácností? Práve na tieto otázky prinášame odpovede vychádzajúc z analýzy spoločnosti WOOD & Company na základe údajov Štatistického úradu SR a Eurostatu.

Potraviny tvoria až pätinu výdavkov slovenských domácností

Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín približne pätinu zo svojich výdavkov. Potraviny nakupujeme denne a vo všeobecnosti sa zaraďujú medzi nevyhnutné tovary a služby. Čím viac peňazí na ne míňame, tým menej nám zostáva na iné tovary a služby. Kým okolité krajiny V4 sú na tom obdobne ako my, naša ekonomika zaostáva za európskym priemerom. Náklady na potraviny a nealkoholické nápoje tvoria z celkových nákladov domácností Európskej únie v priemere 12 %.

Počas prvého polroka 2019 boli na Slovensku ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne vyššie o 3,0 %. V treťom kvartáli však tempo ich medziročného zdražovania zrýchlilo takmer na 5 %. A hoci potraviny v posledných mesiacoch dražejú, v rámci EÚ máme zrejme aj naďalej ôsme najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov. Na druhej strane, u všetkých našich susedov z V4 (v Maďarsku, Českej republike či Poľsku) nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás.

Naše odpadové nádoby sú plné potravín. Spolu s nimi vyhadzujeme do koša stovky eur

Sťažujeme sa, že potraviny sú drahšie a drahšie, no smetné nádoby sú ich čoraz plnšie. Podľa analýzy na Slováka pripadá ročne až 111 kg potravinového odpadu (t. j. približne 0,3 kg potravinového odpadu denne). Je to to isté, ako keď si kúpite každý deň v reštaurácii hlavné jedlo a bez toho, aby ste sa ho čo i len dotkli, ho rovno vyhodíte do koša. Napriek tomu, že potravinový odpad vzniká už pri samotnej výrobe, počas prepravy, v obchodoch či v hoteloch a v reštauráciách, najviac sa ho vyprodukuje práve v našich domácnostiach s odhadovaným podielom cca 40 %. Do odpadových nádob tak slovenské domácnosti vyhodia ročne v podobe potravín aj niekoľko stoviek eur.  

Na Slovensku najčastejšie v smetných košoch domácností končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, ale aj zvyšky uvareného nedojedeného jedla. Biologicky rozložiteľný odpad (odpad zo záhrad či potravín) sa podieľa dlhodobo na zmesovom komunálnom odpade cca 40 – 50 %. Práve kuchynský bioodpad, ktorý vzniká počas celého roka, je jeho neprehliadnuteľnou súčasťou.

Existujú spôsoby, ako množstvo takéhoto bioodpadu eliminovať. Podľa princípov cirkulárnej ekonomiky je ideálne nevytvárať žiadny alebo aspoň zbytočný potravinový odpad. Rozumnejší prístup k samotným nákupom potravín, správne uskladňovanie potravín, ale napríklad aj poznanie rozdielu medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti – toto sú základné princípy, ako potravinami neplytvať. No a ak už kuchynský odpad vznikne, je dobré ho v rámci možností kompostovať alebo umiestniť do hnedých odpadových nádob v obci podľa inštrukcií zberovej spoločnosti.

Deň 16. október ako Svetový deň potravy bol vyhlásený v roku 1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo FAO – Food and Agriculture Organisation of the United. Uznávaný je vo viac ako 150 krajinách po celom svete. Kým v bohatších krajinách sa počas tohto dňa rieši téma nových technológií pri produkcii potravinových surovín, v chudobnejších sa, naopak, zameriava pozornosť na základný problém, a to na nedostatok