Popolček a škvara zo ZEVO sa premenia na soľ aj na zlato
V priemyselnom sektore zameranom na energetické zhodnocovanie odpadov sa objavujú inovácie, ktoré dokážu prispieť k rozvoju obehového hospodárstva. Využiť sa dá aj popolček.
V posledných rokoch sa výrazne sprísnila regulácia zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) v Európe. Neustále zvyšovanie účinnosti technológií na čistenie spalín spôsobilo to, že dnes dokážu väčšinu emisií do ovzdušia zachytiť.
Rovnakým spôsobom sa zvyšujú nároky aj na nakladanie s tuhými zvyškami, ktoré v procese energetického zhodnocovania vznikajú. V zásade rozlišujeme dva druhy odpadov. Prvý ostáva ako zvyšok po horení na rošte spaľovacej komory a nazýva sa “škvara”. Druhý odchádza zo spaľovacej komory vo forme spalín, ktoré sa v následnom systéme čistenia zachytia v podobe popolčeka. Pre oba existujú technológie, ktoré dokážu vrátiť tieto odpady ako suroviny do obehového hospodárstva.
Čo sa dá robiť so zachyteným popolčekom? Najčastejším spôsobom nakladania je skládkovanie. Najnovšie inovácie však ponúkajú oveľa efektívnejšie riešenia.
Švédska spoločnosť Ragn-Sells dokončuje neďaleko Štokholmu nové zariadenie na spracovanie popolčeka z procesu čistenia spalín pri energetickom zhodnocovaní odpadov. Využije inovatívnu technológiu Ash2Salt. Tá zvládne zrecyklovať veľký podiel popolčeka.
Ako to funguje
V prvom kroku sa popolček vyperie s vodou. Vznikne vypratý popolček a výluh, ktorý obsahuje zmes solí (chlorid sodný, draselný a vápenatý) a ťažké kovy. Jedna tona popolčeka môže podľa odborníkov obsahovať až 400 kilogramov soli.
V druhom kroku sa do výluhu pridajú sulfidy, ktoré spôsobia vyzrážanie ťažkých kovov. Po ich odseparovaní sa získava nasýtený soľný roztok. Rozpustené chloridy sa z výluhu extrahujú v ďalšom kroku technológie Ash2Salt, ktorá umožňuje získať jednotlivé typy chloridov technológiou jednostupňovej odparky. Tá funguje veľmi jednoducho, pri zvýšenej teplote sa voda odparí a ostanú len soli v pevnej fáze. Odparená voda sa skondenzuje a znovu použije na pranie popolčeka.
Výhodou tohto procesu je, že zariadenie dokáže z výluhu po praní popolčeka získať rôzne typy solí, ktoré sa môžu využiť napríklad pri výrobe hnojív. Voda v procese je tiež opätovne používaná. Ide v podstate o praktickú aplikáciu princípov obehového hospodárstva a šetrný prístup k prírodným zdrojom.
Technológia už má aj biznisový rozmer. Švédska firma má zmluvu s nórskym obchodníkom so soľami o odbere chloridov. Ragn-Sells bude zatiaľ jediná spoločnosť na svete s touto inovatívnou technológiou. Firma už investovala do nového zariadenia 50 miliónov eur.
Výhody Ash2Salt technológie
• Dokáže vyseparovať chloridy z popolčeka
• Nevypúšťa odpadovú vodu s chloridmi
• Získaný dusík a draslík sa využijú pri výrobe hnojív
• Prispieva k obehovému hospodárstvu
Medzinárodná spolupráca
Švédsko doteraz vyvážalo 150-tisíc ton popolčeka ročne do Nórska, kde sa ukladal do vápencových lomov. Niektoré krajiny využívajú ako skládky vyťažené bane, ktoré opätovne zasypávajú. Tie sa však postupne zaplnia. Navyše, toto riešenie je len dočasné a rizikové, keďže existuje možnosť úniku chloridov, i keď je minimálna. S novou technológiou sa riziko eliminuje.
Technologické zariadenia na extrahovanie solí z popolčeka dodáva Švédom švajčiarska firma Hitachi Zosen Inova. Tá je známa aj projektom na výrobu vodíka v ZEVO vo švajčiarskom meste Buchs.
Zlato zo škvary
Okrem popolčeka v ZEVO vzniká aj škvara. Aj z nej sa dajú získať cenné materiály napríklad hliník, meď či zinok alebo vzácne kovy ako zlato. Z jednej tony komunálneho odpadu vznikne od 180 do 250 kilogramov škvary, uvádza Európska asociácia výrobcov technológii na energetické spracovanie odpadu (ESWET).
Z tejto tony odpadu sa môže „vyťažiť“ 0,008 gramov zlata. Nezdá sa to veľa, ale priemerný Európan vyprodukuje ročne okolo pol tony komunálneho odpadu. Takže odpad od 650 ľudí by priniesol dostatok zlata na jeden päťgramový zlatý prsteň.
Okrem zlata sa zo škvary dajú extrahovať aj iné kovy. Zo všetkých ZEVO v Európe sa ročne vyťaží 1,2 milióna ton železa, z ktorého by sa dalo postaviť 164 Eiffelových veží. Zo škvary sa dá vyťažiť aj 250-tisíc ton hliníka ročne. Toľko hliníka obsahuje asi 8 miliónov smartfónov.
Spomenuté inovácie ilustrujú, že aj tuhé zvyšky z energeticky zhodnoteného odpadu sa dajú zmysluplne využiť v obehovom hospodárstve. Ak má spracovanie popolčeka aj svoj biznisový rozmer, má šancu sa presadiť nielen vo Švédsku, ale aj na Slovensku.
