Blog a médiá /Odpady / Odpad z kuchýň už neskončí na skládkach. Bude sa triediť a kompostovať

Odpad z kuchýň už neskončí na skládkach. Bude sa triediť a kompostovať

Jedným z prostriedkov na splnenie požiadaviek Európskej komisie v oblasti životného prostredia je separovaný zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu (KBO), ktorý sa má namiesto skládkovania zhodnotiť. Na novinku, ktorú od budúceho roka prináša novela zákona, sa musia pripraviť obce aj domácnosti.

Banánové šupy, škrupiny z vajec a ďalšie potravinové zvyšky by mali od januára 2021 obyvatelia na Slovensku odhadzovať do samostatných zberných nádob. Povinnosť triediť kuchynský bioodpad síce už platí aj teraz, no obce sa jej mohli vyhnúť v prípade, keď doložili, že jeho separovanie je pre ne finančne neúnosné.

Práve túto výnimku, ktorá sa najčastejšie uplatňovala, zákon od nového roka zruší. Triediť KBO už nebudú musieť len tie samosprávy, v ktorých zmesový komunálny odpad končí v zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) v Bratislave a Košiciach, a tiež obce, kde domácnosti všetok kuchynský bioodpad kompostujú, prípadne kde nie je zber technicky možný.

Posledný bod platí napríklad pre ťažko prístupné historické centrá miest respektíve riedko osídlené časti obcí. Z toho vyplýva, že nová povinnosť začne platiť pre zhruba 80 percent slovenských samospráv.

Zvykneme si na vrecká a nové nádoby

Zmena v praxi prináša povinnosť pre obce zabezpečiť zberné nádoby, do ktorých sa bude kuchynský bioodpad vhadzovať. Jeho zber sa bude líšiť v mestách a na vidieku, respektíve podľa typu výstavby.

Pre obyvateľov rodinných domov sú na zber vhodné ľahko umývateľné vedierka, do ktorých budú potravinový odpad z kuchýň dávať v kompostovateľných vreckách. Vedierka potom pri zbere umiestnia pred dom a odvoz odpadu zabezpečí zberová spoločnosť v dohodnutej frekvencii – minimálne raz za 14 dní.

V prípade bytoviek pribudnú na sídliskách nové kontajnery hnedej farby. Domácnosti budú takisto používať kompostovateľné vrecká a KBO budú vhadzovať do týchto zberových nádob. Zber bude prebiehať v týždennej alebo dvojtýždennej frekvencii, prípadne podľa potreby. Hnedé kontajnery s objemom 120 – 660 litrov majú zberové spoločnosti pravidelne čistiť, respektíve používať kompostovateľné vrecia, ktoré sa vymenia po každom odvoze odpadu.

Kuchynský bioodpad sa od januára 2021 začne vo väčšine obcí zbierať samostatne (zdroj: Flickr.com)

„Aj z toho dôvodu je dôležité, aby sa mestá a obce obracali na zberové spoločnosti schopné zabezpečiť profesionálne služby počas celého procesu,“ hovorí Lucia Šprinc zo spoločnosti KOSIT, ktorá samosprávam poskytuje komplexné služby v oblasti odpadového hospodárstva vrátane triedeného zberu kuchynského bioodpadu.

Obciam chce podľa aktuálnych informácií s novou povinnosťou pomôcť aj Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré avizuje ďalšie zmeny zákonov. V rámci nich sa plánuje vytvoriť mechanizmus na prerozdelenie príjmov z poplatkov za skládkovanie, ktoré putujú do Environmentálneho fondu.

Kompostovanie namiesto hromadenia na skládkach

Pozitívom triedeného zberu kuchynského bioodpadu je najmä to, že sa už nebude voziť na skládky, kde sa podieľa na tvorbe zapáchajúceho skládkového plynu.

Spomedzi všetkých druhov komunálneho odpadu má KBO najhoršie dôsledky pre životné prostredie – hnijúce zvyšky potravín popri produkcii skládkového plynu ohrozujú podzemné vody a sú aj priestorom na šírenie baktérií, čo predstavuje značné zdravotné riziká.

Kuchynský odpad sa po novom spracuje inde – ako najdostupnejší spôsob sa aj podľa odborníkov na odpadové hospodárstve javí jeho kompostovanie.

Vytriedený čistý kuchynský bioodpad sa podrví na menšie kúsky a následne sa zmieša v presnom pomere so zeleným bioodpadom, teda rastlinnými zvyškami zo záhrad, sadov a parkov. Vzniknutá zmes sa v riadenom procese v uzavretom systéme zahreje na teplotu 70 stupňov, čím sa hygienizuje.

Kompost, ktorý vzniká pri spracovaní odpadu, sa využije pri úprave zelených plôch (zdroj: Flickr.com)

„Materiál následne putuje do kompostárne, kde z neho vzniká kompost použiteľný pri úpravách parkov a verejných zelených plôch,“ vysvetľuje Lucia Šprinc z KOSIT-u.

Spracúvať KBO môžu aj niektoré bioplynové stanice, no tých, čo ho môžu prijímať, je na Slovensku zatiaľ iba deväť, navyše nerovnomerne rozmiestnených.

Na novinku sa v každom prípade musia v priebehu najbližších mesiacoch pripraviť domácnosti aj obce, na ktorých pleciach je od roku 2021 zabezpečenie triedeného zberu bioodpadu z kuchýň. Definitívna zmena príde potom v januári 2023, keď sa povinnosť triediť KBO nebude vzťahovať už len na tie časti obcí, kde 100 percent domácností kompostuje vlastný odpad.

100 kilogramov na hlavu
Biologicky rozložiteľný kuchynský odpad (KBO) sa v zmysle európskeho nariadenia o vedľajších živočíšnych produktoch z roku 2009 zaraďuje podľa stupňa rizika do poslednej tretej kategórie. Patrí sem nielen samotný kuchynský odpad, ale aj potraviny živočíšneho pôvodu po záruke (mlieko a mliečne výrobky, mäso a mäsové výrobky, med, vajcia, vaječné škrupiny apod.), ktoré prirodzene podliehajú rýchlym rozkladným procesom a produkcií hnilobných baktérií. Z celkového pohľadu na Slováka ročne pripadá zhruba 100 kilogramov potravinového odpadu, teda 0,27 kg denne. Celá krajina ho tak za rok vyprodukuje vyše 500-tisíc ton.

Chcete aj vo vašej obci zabezpečiť triedený zber kuchynského bioodpadu? Potrebné informácie nájdete na webe www.kosit.sk