Na Slovensku sú odpadové emisie o pätinu vyššie ako pred štvrťstoročím. Dôvodom sú skládky.
Kým v Európe objem odpadových emisií klesá, Slovensko je na tom opačne. Za posledné štvrťstoročie dokázala únia znížiť emisie skleníkových plynov o 43 %. A to vďaka eliminácii skládkovania a prechodu k recyklácii či energetickému zhodnocovaniu. Slovensko si naopak pohoršilo až o 19 %. Prečo Slovensko nenasleduje pozitívny príklad EÚ? Práve na túto otázku sme sa pokúsili nájsť odpovede na základe analýzy spoločnosti WOOD & Company, ktorá vychádza z údajov Eurostatu.
Úspešný príbeh Európy spočíva v kombinácii recyklácie a energetického zhodnocovania odpadu
Európska únia zaznamenala za posledné štvrťstoročie významný pokles o – 43 % odpadových emisií. Kým v roku 2017 predstavovali 139 mil. ton ekvivalentu CO2, tak v roku 1992 sa jednalo o 246 mil. ton. Dôvodom je výmena skládkovania za recykláciu a energetické zhodnocovanie. Drvivá väčšina odpadových emisií pochádza zo skládok (aktuálne cca 78 %), menšia časť vzniká z odpadových vôd (cca. 19,5 %). Energetické zhodnocovanie odpadu sa na produkcii odpadových emisií podieľa zanedbateľnými 2,5 %. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Eurostatu.
Emisie skleníkových plynov z odpadu v EÚ28 (ekvivalent CO2)Väčšine krajín EÚ sa za posledné štvrťstoročie podarilo odpadové emisie znížiť. Najvýraznejším poklesom o – 80 až – 60 % sa môžu pochváliť Holandsko, Nemecko, Veľká Británia, Belgicko, Švédsko, Rakúsko či Fínsko, teda krajiny, ktorých odpadové hospodárstvo stojí na kombinácii recyklácie a energetického zhodnocovania odpadu v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).
Slovensko sa nemá čím pýšiť
Na Slovensku je situácia opačná.Emisie skleníkových plynov z odpadu v roku 2017 predstavovali u nás 1,68 mil. ton ekvivalentu CO2 a to bolo o 19 % viac ako v roku 1992 s hodnotou 1,42 mil. ton.A hoci v posledných rokoch triedime lepšie, drvivá väčšina odpadu končí naďalej na skládkach. Nehovoriac o tom, že za EÚ výrazne zaostávame aj nízkou mierou energetického zhodnocovania odpadu. Slovensko sa tak s nárastom odpadových emisií o takmer pätinu zaradilo do nelichotivej skupiny siedmich krajín EÚ, ktoré za posledných 25 rokov zvýšili emisie škodlivín.
Na ilustráciu môže dobre poslúžiť vývoj nakladania s komunálnym odpadom v Európskej únii a na Slovensku. Komunálny odpad síce tvorí z celkového odpadu iba určitú časť, avšak oproti iným druhom odpadu sa vyznačuje rôznorodosťou a vysokým zastúpením biozložky (napr. zvyškov potravín) a uhlíkových materiálov. Práve komunálny odpad je zdrojom najnebezpečnejších skleníkových plynov, prioritne mimoriadne škodlivého metánu.
Nakladanie s komunálnym odpadom EÚV EÚ bola v roku 2018 produkcia komunálneho odpadu o 14 % ako v roku 1995. Množstvo skládkovaného komunálneho odpadu ale v rovnakom období pokleslo o – 61 %. Únia v súčasnosti trojnásobne viac recykluje a dvojnásobne viac energeticky zhodnocuje ako v roku 1995.
Nakladanie s komunálnym odpadom SRProdukcia komunálneho odpadu rastie na Slovensku oveľa rýchlejším tempom ako priemer EÚ. V roku 2018 sme ho vyprodukovali o takmer polovicu viac ako v roku 1995. Hoci miera skládkovania v posledných rokoch klesá, a to aj vďaka lepšiemu triedeniu, v absolútnych číslach sa nezmenilo takmer nič a na skládkach každoročne končia rovnako vysoké množstvá komunálneho odpadu. Slovensko má zároveň nízky a rokmi sa nemeniaci podiel energetického zhodnocovania odpadu prostredníctvom dvoch zariadení ZEVO v Bratislave a v Košiciach. Veľa skládkovania a málo recyklovania či energetického zhodnocovania sú dôvodmi, prečo Slovensko nekopíruje európsky trend poklesu odpadových emisií, ale naopak, za posledné desaťročia ich produkuje viac.
