Blog a médiá /Zdravie / COVID-19: Európa sa čoraz viac zaoberá odpadom. Ako je na tom Slovensko?

COVID-19: Európa sa čoraz viac zaoberá odpadom. Ako je na tom Slovensko?

Predstavme si však, aké by to bolo, keby jedného dňa prestali jazdiť smetiarske autá a náš každodenný, a možno aj kontaminovaný odpad, by sa kopil pod oknami našich domov či bytov. V mnohých európskych krajinách silnie v týchto dňoch apel na to, aby sa odpadové hospodárstvo stalo kľúčovou oblasťou v boji proti šíreniu COVID-19.

Obyvatelia sa v týchto dňoch zdržiavajú prevažne vo svojich domácnostiach, v ktorých produkujú niekoľko kilogramov odpadu denne. Bežný Slovák alebo Slovenka podľa údajov Štatistického úradu SR počas „normálneho režimu“ vyprodukujú denne 1,2 kg komunálneho odpadu, no v aktuálnej situácii to môže byť aj viac. Najnovšie k bežnému komunálnemu odpadu z domácností pribudol aj použitý zdravotnícky materiál – ochranné obleky, rúška či rukavice. Pri takomto druhu odpadu hrozí riziko kontaminácie, a teda aj šírenia nákazy. Práve preto by bezpečnosť pri zbere či nakladaní s odpadom, s dôrazom na ochranu zamestnancov odpadového hospodárstva, mala byť pre každú vládu kľúčová.

Narozdiel od zdravotníctva, kde použitý materiál končí v špeciálnych zariadeniach na nemocničný odpad, domácnosti musia k použitým rúškam a rukaviciam pristupovať tak, aby nevznikalo riziko šírenia nákazy. Najlepším riešením je vyhadzovať takýto materiál do čiernych kontajnerov na zmesový komunálny odpad.

Výzva OSN je jasná. Odpadové hospodárstvo je v boji proti šíreniu COVID-19 kľúčové

Na problematiku odpadového hospodárstva len pred niekoľkým dňami upozornila aj Organizácia spojených národov (OSN). Vo svojom vyjadrení doslova žiada vlády jednotlivých krajín, aby sa nakladanie so zdravotníckym, komunálnym a iným nebezpečným odpadom začalo považovať za naliehavú a nevyhnutnú verejnú službu s cieľom minimalizovať možné sekundárne vplyvy na zdravie a životné prostredie. OSN tak reaguje na neustále sa rozširujúcu pandémiu COVID-19. Za veľkú hrozbu považuje nesprávnu manipuláciu so zdravotníckym odpadom. Dôraz kladie aj na bezpečné nakladanie s odpadom pochádzajúcim z domácností, keďže použité rúška a rukavice sa môžu veľmi ľahko dostať do komunálneho odpadu.

OSN vo svojom stanovisku upozorňuje členské krajiny, aby začali brať odpadové hospodárstvo v čase šírenia nákazy COVID-19 mimoriadne vážne.

Väčšina vyspelých krajín nás predbehla

A hoci každá krajina rieši túto problematiku individuálne, niektoré zavádzané kroky sa podľa údajov CEWEP (Európska konfederácia zariadení na energetické využitie odpadu) opakujú. Kľúčovým sa vo väčšine krajín stáva zber a zneškodňovanie nemocničného odpadu a odpadu pochádzajúceho z domácností. Pričom dôraz sa kladie na domácnosti s infikovanými členmi, ktorým sa odporúča všetok odpad ukladať do vriec, tieto vrecia uzavrieť a z dôvodu limitovanej životnosti vírusu vyhodiť do nádob až s určitým časovým oneskorením (24 – 72 hodín). Niektoré krajiny domácnostiam s nakazenými členmi dokonca odporúčajú odpad dočasne vôbec netriediť. Vírus totiž môže na určitých povrchoch prežívať dlhšie a môžu s ním prísť do kontaktu posádky odpadárskych vozidiel.

Odborníci odporúčajú použiť na komunálny odpad aspoň dve vrecia, ktoré treba pred umiestnením do kontajnera pevne uzatvoriť.

Energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO – najbezpečnejšia a najhygienickejšia forma nakladania s odpadom

Za bezpečnú formu nakladania s odpadom sa v čase boja považuje proti nákaze predovšetkým energetické zhodnotenie odpadu v zariadeniach ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu). Vďaka tepelným procesom v zariadení, kde prichádza k likvidácii odpadu pri 900 stupňoch, možno práve tento spôsob považovať za najhygienickejší. Zariadenia ZEVO pritom spĺňajú prísne bezpečnostné a emisné požiadavky. Preto vlády v krajinách, kde zariadenia ZEVO existujú, požadujú zabezpečenie ich plnej prevádzkovej kapacity. CEWEP tak aj vzhľadom na uvedené fakty požaduje, aby zamestnanci pracujúci s odpadom mali status kľúčového zamestnanca na úrovní zamestnancov pracujúcich v zdravotníctve. S tým súvisí nutnosť zabezpečiť pre nich osobné ochranné prostriedky a urobiť všetko potrebné, aby sa do práce mohli vôbec dostať. Podľa CEWEP je totiž personál ZEVO vysokokvalifikovaný a len veľmi ťažko nahraditeľný. Výpadok takýchto zamestnancov by v niektorých prípadoch mohol znamenať úplne zastavenie prevádzky.

Vďaka tepelným procesom, ktoré v zariadeniach ZEVO prebiehajú pri teplote 900 – 1000 stupňov Celzia je energetické zhodnocovanie najhygienickejším spôsobom nakladania s odpadom.

Na rozdiel od vyspelých krajín Európy, kde stovky zariadení ZEVO zabezpečujú bezpečné zneškodnenie všetkého vzniknutého odpadu, je realita na Slovensku iná. Zariadeniami ZEVO disponujú iba Košice a Bratislava, zvyšok krajiny (takmer 80 % územia) je odkázaný na zastarané skládkovanie. V takom prípade nie je odpad zhodnotený, ani hygienicky upravený, ale uložený bez ďalšej úpravy na skládku.

Slovensko: Odpad, ktorý je potenciálne kontaminovaný vírusom patrí, do komunálneho odpadu

Zatiaľ čo vyspelé európske krajiny vedú k téme odpadového hospodárstva rozsiahle odborné debaty, Slovensko v informovaní o tejto téme postupuje skôr úsporne. Úrad verejného zdravotníctva vo svojom stanovisku „odporúča likvidovať použité rúška a vreckovky z domácností ako bežný komunálny odpad v zmysle platnej legislatívy v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR a v uvedenej súvislosti odporúča upozorniť verejnosť, aby tento druh odpadu nevhadzovala do nádob určených na separáciu odpadu (papier)“.

K uvedenému stanovisku sme sa rozhodli pripojiť ešte niekoľko užitočných tipov. Buďme zodpovední.

7 rád, ako na to:

  • Nakupujte iba to, čo naozaj v týchto dňoch potrebujete.
  • Neplytvajte potravinami.
  • Pri manipulácii s odpadmi a kontajnermi dbajte na osobnú hygienu.
  • Niektorý odpad možno postláčať. Týmto krokom zabránime tomu, že smetiarske autá budú zbytočne prenášať takpovediac vzduch.
  • Neodkladajte odpady vedľa kontajnerov. Vďaka tomu pracovníci zberových spoločností neprichádzajú do priameho kontaktu s odpadom mimo nádob na triedený zber.
  • Použitý ochranný materiál ako rúška alebo rukavice nepatria do triedeného zberu! Pokiaľ v obci nemáte zavedenú nejakú inú možnosť, vyhadzovať ich môžete do zmiešaného komunálneho odpadu. Odborníci odporúčajú zabaliť ich do vreca, uzavrieť a takto vyhodiť do odpadovej nádoby.
  • Prosím, myslime na to, že „smetiari“ majú doma svoje rodiny. Treba ich chrániť rovnako ako všetkých, ktorí sú nasadení v prvej línii.