Bude toto leto v mori plávať viac rúšok ako medúz?
Povinnosť nosiť rúška v exteriéroch na Slovensku síce skončila, no ich štvormesačné povinné používanie si vyžiadalo svoju daň. V podobe odpadu pohodeného v prírode a plávajúceho vo vodách nám vďaka nezodpovednému správaniu budú COVID-19 pripomínať doslova na každom kroku.
Za predpokladu, že by každý občan Slovenska od marca do júna použil iba jedno jednorazové rúško denne (jeho hmotnosť je 1 gram), hovorili by sme o viac ako 400 tonách (!) nerecyklovateľného odpadu tvoreného IBA rúškami na jedno použitie. Ich váha sa rovná približne hmotnosti 400 fábií! V tejto sume pritom nie sú započítané ochranné rukavice či respirátory. Inak to nie je ani vo svete a v obľúbených dovolenkových destináciách, ktoré postupne otvárajú svoje brány turistom z vybraných krajín.
Povinnosť nosiť rúško bola Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zavedená 24. 3. 2020. Vzhľadom na dlhodobo stabilnú situáciu sa k 10. 6. 2020 opatrenie vzťahuje už len na interiéry. Vydýchli sme si – no otázkou zostáva, či si v dohľadnom čase vydýchne aj príroda…
To, že odpad patrí do koša, ovláda každý. Horšie to vyzerá pri zavádzaní tejto vedomosti do praxe. Pod vplyvom ľahostajnosti sa množstvo odpadkov ocitá mimo nádob na to určených. Výnimkou, žiaľ, nie sú ani jednorazové ochranné rúška a rukavice, ktoré sa kvôli pandémii spôsobenej COVID-19 stali takmer na štyri mesiace našou každodennou nevyhnutnosťou a ešte na pár mesiacov budú musieť zostať súčasťou našej povinnej výbavy. Nosenie a následná likvidácia rúšok je témou, ktorá momentálne zamestnáva environmentalistov po celom svete.
Problém č. 1? Rúška, ktoré skončili v komunálnom odpade
Riešením prvého z problémov je podľa analytičky WOOD & Company Evy Sadovskej energetické zhodnotenie takéhoto odpadu v prevádzkach ZEVO (Zariadenia na energetické využitie odpadu), kde sa z neho vyrába teplo a elektrina. Odpad je v zariadení zneškodnený pri teplote 900 °C, čo je bezpečné a hygienické aj v prípade možnej kontaminácie vírusom.
Vo vyspelých európskych krajinách si vďaka hustej sieti zariadení hravo poradia s tonami komunálneho odpadu, ktorého produkcia sa v čase koronakrízy zvýšila. Len susedná Viedeň má 4 takéto zariadenia – najznámejšie, i architektonicky pútavé Spittelau, ktoré leží len 30 minút chôdze od Stephansdoomu, dokáže ročne premeniť na elektrinu a teplo viac ako 250-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu.
Na Slovensku máme podobné zariadenia zatiaľ iba dve, a to v Košiciach a Bratislave. Domnienka, že to na zvládnutie aktuálnej situácie s odpadom stačí, je žiaľ mylná. 80 percent územia Slovenska je naďalej odkázaných na zastaraný, nehygienický a nebezpečný spôsob nakladania s odpadom – skládkovanie.
Problém č. 2? Rúška, ktoré sa váľajú po zemi alebo plávajú v mori
Samostatnou kapitolou sú jednorazové rúška, ktoré skončia pohodené na chodníkoch, v parkoch, lesoch, potokoch či v riekach. Tie sa stávajú takpovediac neriešiteľným problémom a podľa aktuálnych informácií, podobne ako slamky, jednorazové vatové tyčinky a tony plastu, z veľkej časti aj ony skončia v oceáne. Vďaka možnej kontaminácii koronavírusom sa stávajú nebezpečnými pre ľudí. Rovnako vážnym problémom je, že tvarom a farbou môžu živočíchom v oceánoch pripomínať plávajúcu potravu. Prehltnutie jedného rúška môže kompletne zablokovať tráviaci trakt rýb či korytnačiek a spôsobiť ich uhynutie. Dôkazom toho je toto video, ktoré uzrelo svetlo sveta na Medzinárodný deň životného prostredia.
Na pribúdajúci odpad vo svetových moriach a oceánoch dlhodobo upozorňujú mnohé svetové organizácie. Francúzska Opération Mer Propre nedávno vydala správu o tom, že v Stredozemnom mori sa od vypuknutia pandémie koronavírusu okrem odpadu, ktorý potápači z mora „lovia“, bežne vyskytlo veľké množstvo ochranných pomôcok proti jeho šíreniu. Laurent Lombard, jeden z členov organizácie, na sociálnu sieť napísal, že aktuálne riskujeme, že bude v Stredozemnom mori plávať viac rúšok ako medúz.
Už samotná predstava, že sa na dovolenke kúpete v jazere či mori s rúškami ľudí, ktorí ich nezahodili do komunálneho odpadu, je pomerne odpudivá. Správajte sa k nim tak ako ku každej inej veci, ktorá vám doslúžila. Vhoďte ich do zbernej nádoby na zmesový komunálny odpad.
