História ZEVO: Kľúčom k zastaveniu cholery v Hamburgu bolo aj vyriešenie odpadov

Prvé zariadenia na termické zneškodňovanie odpadu vznikali v 19. storočí ako odpoveď na kritický stav hygieny vo veľkých mestách západnej Európy. História predchodcov dnešných zariadení na energetické využívanie odpadov (ZEVO) siaha k opakujúcim sa epidémiám cholery. Tie stáli aj za vznikom prvého zariadenia na kontinente v nemeckom Hamburgu v roku 1896. V súčasnosti pomáhajú ZEVO v boji proti pandémii Covid-19. 

Keď v roku 1892 vypukla v nemeckom Hamburgu epidémia cholery, poslali do mesta známeho lekára a epidemiológa Robert Kocha. Ten po oboznámení sa s katastrofálnym stavom hygieny skonštatoval: “Zabudol som, že sa nachádzam v Európe.”

Hamburg mal v tom čase cez 600-tisíc obyvateľov a hlavne ľudia v chudobných štvrtiach žili v zdravotne nevyhovujúcich podmienkach. Odpad končil na uliciach a kvôli nárastu obyvateľstva ho nestíhali z ulíc odpratávať. Aj keď na konci 19. storočia mesto už disponovalo kanalizáciou, stoka vytekala bez ďalšieho upravovania priamo do rieky. Tú miestni obyvatelia bežne využívali na kúpanie a niekedy aj na pitie. 

Nízka úroveň hygieny zapríčinila, že v 19. storočí cholera v Hamburgu vypukla osemkrát. Bola to relatívne nová choroba. Ľudí desila rýchlosťou šírenia aj prudkým priebehom ochorenia často končiaceho smrťou. Mestská rada Hamburgu pri prvých vlnách cholery reagovala svojsky. Kvôli obavám z ekonomických škôd sa bála rozsah problému priznať a skôr ho zľahčovala. V poslednej epidémii cholery v roku 1892 však zomrelo dovedna 8-tisíc ľudí z celkového počtu 16-tisíc nakazených. 

Prvé ZEVO na termické využitie odpadu v Nemecku ako súčasť prevencie voči pandémiám 

Vysoký počet obetí pandémie v roku 1892 donútil mestskú radu v Hamburgu konať. Aby sa predišlo ďalšej tragédii a ekonomickým škodám, pristúpila k viacerým opatreniam. Zakázala používať vodu z rieky Labe na konzumáciu a začalo sa s úpravou pitnej vody, ktorá sa distribuovala do domácností.

Vyriešiť bolo potrebné aj problém s odpadmi. V roku 1894 mestská rada prijala zásadné rozhodnutie vybudovať spaľovňu odpadov. Celková cena prvého zariadenia sa vyšplhala na pol milióna ríšskych mariek. 

V januári 1896 spustil Hamburg plnú prevádzku. V prvom roku bolo spracovaných 45-tisíc ton odpadu. Elektrickú energiu z procesu spracovania odpadov využili v rámci zariadenia — na svietenie, prevádzku žeriavu a dúchadla. Škváru, ako vedľajší produkt termického spracovania, použili na budovanie ciest. Kovy sa separovali pomocou magnetu a opäť recyklovali.

Systémové opatrenia, vrátane nakladania s odpadmi, zabezpečili, že epidémia cholery sa do Hamburgu už nikdy nevrátila. 

Hamburské zariadenie na termické využitie odpadov sa stalo inšpiráciou aj pre ostatné mestá v Nemecku a v celej Európe. Príkladom môže byť prvé kodanské ZEVO, ktoré vzniklo v roku 1903 v husto obývanej štvrti Frederksberg. Pred samotným rozhodnutím o výstavbe boli realizované prevádzkové skúšky výhrevnosti kodanského odpadu práve v hamburskom ZEVO. 

Prvé ZEVO v Rakúsko-Uhorsku vzniklo v roku 1905 v Brne a už v tom čase vyrábalo v generátore elektrickú energiu. 

Súčasnosť: Nemecko je s počtom 96 zariadení ZEVO lídrom v spracovaní odpadov v EÚ 

Podoba zariadení na termické spracovanie odpadov sa od 19. storočia radikálne zmenila. V 20. storočí sa začali používať technológie na čistenie spalín a zvýšila sa efektivita spaľovacieho procesu. V roku 2000 smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2000/76/EC o spaľovaní odpadu zjednotila pravidlá v celej EÚ. Zaviedli sa prísne limity pre emisie do ovzdušia, ktoré postupne prebrali do svojej legislatívy všetky krajiny únie, vrátane Slovenskej republiky.

Štandardom sa stali sofistikované systémy čistenia spalín, ide hlavne o systémy pre odstraňovanie dioxínov a ťažkých kovov. V roku 2006 referenčný dokument BREF, ktorý je súčasťou európskej legislatívy, zhrnul všetky najnovšie poznatky z oblasti najlepších možných technológií (BAT – Best Available Technology). Tým zaviedol aj jednotné pravidlá pre dizajn a prevádzkovanie spaľovní.

V roku 2019 bol referenčný dokument BREF revidovaný a štandardy prevádzky ZEVO boli opäť posunuté na vyššiu úroveň. Emisné limity pre znečisťujúce látky pre ZEVO sú najprísnejšie zo všetkých spaľovacích procesov. Štandardy boli implementované aj do slovenskej legislatívy a všetky nové, ale aj existujúce prevádzky sú povinné sa nimi riadiť.

Nemecko patrí v súčasnosti k lídrom Európskej únie v energetickom zhodnocovaní odpadov. Podľa údajov eurostatu skládkovalo v roku 2017 iba 0,88 % produkovaného komunálneho odpadu, čo je spolu so Švédskom a Dánskom najmenej v rámci EÚ. Zároveň je lídrom v recyklácii odpadu, so 67 % mierou recyklácie odpadu. V Nemecku funguje 96 zariadení na energetické využívanie odpadu (ZEVO), ktoré spracováva nerecyklovateľný odpad. 

Slovensko: Počas pandémie pomohli ZEVO pri bezpečnom nakladaní s  odpadom z celoplošných testovaní

Dôsledkom celoplošných testovaní narastal na Slovensku problém s hromadiacim sa odpadom, ktorý pri testovaní vznikal. Ten nie je bežným odpadom a riešením bolo jeho bezpečné a hygienické nakladanie v termických zariadeniach ZEVO. Práve preto minulý rok udelilo Ministerstvo životného prostredia povolenie na zhodnotenie odpadu z testovania pre ZEVO v Košiciach a v Bratislave. 

Z dlhodobého hľadiska však Slovensko v budovaní infraštruktúry ZEVO oproti okolitým krajinám mešká. V prevádzke sú iba dve zariadenia a takmer polovica vyprodukovaného komunálneho odpadu sa na Slovensku stále skládkuje. Do roku 2035 by sme pritom pomer skládkovaného odpadu mali dostať pod 10 %.

V súlade s týmito cieľmi má spoločnosť ewia záujem vybudovať na Slovensku päť Centier cirkulárnej ekonomiky (CEE). Ich súčasťou budú aj ZEVO, ktoré budú využívať nerecyklovateľný odpad na výrobu tepla a elektrickej energie.