Blog a médiá /Energetika / Aká je budúcnosť energetického využitia odpadu?

Aká je budúcnosť energetického využitia odpadu?

Na Slovensku je obdobie ťažby primárnych energetických surovín, ako je uhlie, alebo zemný plyn, vzhľadom na neefektívnu ťažbu dávno preč. Aj región hornej Nitry bude o pár rokov so svojou štátom dotovanou ťažbou hnedého uhlia prakticky úplne utlmený. Na druhej strane, komunálneho odpadu produkujeme každý rok viac. Dnes je to v priemere 359 kg na jedného obyvateľa ročne a každý rok sa toto číslo zvyšuje o 2 %. Je predpoklad, že do roku 2035 narastie produkcia odpadu na 510 kg na hlavu.

Triedenie je základ

Disciplína domácností v oblasti triedenia sa za posledné desaťročie zlepšila, no stále za celoeurópskym priemerom (47%) zaostávame. Dnes triedime 30 % odpadu, ktorý sa podľa princípov cirkulárnej ekonomiky vracia späť do obehu ako surovina pre ďalšiu výrobu. Čo sa deje so zvyškom? 60 % skládkujeme a len 10 % energeticky využívame na výrobu elektriny a tepla. Cieľ EÚ do roku 2035 pre všetky krajiny EÚ je 60 % komunálneho odpadu recyklovať a len 10 % skládkovať. Otázkou je, čo so zvyšnými 30 % percentami, ktoré sa nedajú opätovne použiť na recykláciu. Vyhodiť na skládku alebo premeniť na elektrinu a teplo? Najvyspelejšie krajiny Európy na čele so Švédskom, s Fínskom či s Rakúskom sú v tejto otázke zajedno. Asi nikoho neprekvapí, že jednoznačne preferujú druhú možnosť. V Európe je zariadení na energetické využitie odpadu 522, na Slovensku máme 2, chýba ešte aspoň 5, aby sa podiel skládkovania znížil.

Nakladanie s odpadom v Európe

Všetky západné krajiny rozmýšľajú ekologicky a zároveň ekonomicky. Platí, že čím je vyspelejšia spoločnosť, tým viac si váži energiu v akejkoľvek forme. Príkladom nám môžu byť Francúzi, Nemci, či Rakúšania, ktorí majú blízko Slovenska vo Viedni hneď 4 z 11 Zariadení na využitie odpadu (ZEVO). Rakúsko má takmer nulový podiel skládkovania a mimoriadne vysoký podiel spätného zhodnocovania odpadu.

Aký je to luxus nevyužívať energiu?

Ťažba hnedého uhlia, ktoré má výhrevnosť 9-14 MJ/kg, je luxus, ktorý si Slovensko roky dovolí dotovať. Na skládkach sa každý rok ukladajú milióny ton odpadu, ktorý tu po nás ostane ako ekologická záťaž pre ďalšie generácie. Slovenská republika má dnes 2 Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) v Košiciach a Bratislave. Tieto zariadenia vyrábajú z nevytriedeného komunálneho odpadu s výhrevnosťou 7-14 MJ/kg (priemerne 9,5 MJ/Kkg), ktorý by inak skončil na skládke, elektrinu a teplo pre tisíce domácností v týchto mestách.

Dá sa to ekologicky aj ekonomicky

Košické ZEVO vlastní spoločnosť KOSIT. V areáli prevádzky sa zhodnocuje komunálny odpad Košičanov a od roku 2018 aj cca 50 % komunálneho odpadu z mesta Prešov a zhruba 100 obcí v dostupnej vzdialenosti.  Z nevytriedeného zvyšku sa tu vyrába elektrická energia pre 14 000 domácností a teplo pre 2 400 domácností na najbližšom sídlisku Nad Jazerom. Vďaka tomu majú Košice porovnateľné štatistiky s vyspelými európskymi metropolami, ktoré vďaka energetickému využitiu odpadu úplne eliminovali skládkovanie. Košice momentálne skládkujú iba 3 percentá odpadu, čo je v porovnaní so zvyškom Slovenska (priemer 60 %) priepastný rozdiel. ZEVO má od orgánov životného prostredia pridelené najprísnejšie limity v oblasti ovzdušia, ktoré dodržiava, a kontroly to potvrdzujú. Vďaka know-how KOSIT-u má spoločnosť ewia všetky predpoklady na to, aby priniesla riešenia aj do ďalších regiónov Slovenska.

Vízia pre odpadové hospodárstvo

Ak by miera materiálového zhodnotenia (separovania a spätného vrátenia odpadu medzi suroviny) na Slovensku (dnes 30 %) vzrástla na 65 % z tvorby komunálneho odpadu, ostane dostatok odpadu (30 %) na energetické zhodnotenie, pričom skládkovanie by takmer nebolo potrebné.

Úspešný príbeh zo susedného Poľska

Ešte v roku 2008 skládkovalo Poľsko vyše 90 % komunálneho odpadu. Vďaka spoločenskému konsenzu v boji proti skládkam postavili 5 nových moderných zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré spracúvajú takmer 25 % odpadu. Aj vďaka tomu Poľsko patrí medzi top krajiny EÚ s najväčším poklesom podielu skládkovania pod úrovňou 40 %. V súčasnosti sú v prevádzke zariadenia v mestách Bydhošť (180 000 ton ročne), Krakov (250 000 ton ročne), Štetín (180 000 ton ročne), Konin (94 000 ton ročne), Białystok (120 000 ton ročne) a Poznaň (210 000 ton ročne).

Nakladanie s odpadom v Európe

Ambíciou spoločnosti ewia, a.s., je priniesť na Slovensko plnohodnotnú a funkčnú alternatívu k archaickému modelu skládkovania, ktorý je v mnohých západných krajinách zakázaný zákonom, zatiaľ čo u nás je kostrou systému. V priebehu 10 rokov chceme vybudovať 5 Centier cirkulárnej ekonomiky s celkovou odhadovanou investíciou 600 mil. eur. Týchto 5 centier, inšpirovaných modelmi z vyspelých krajín, prinesie efektívnu kombináciu materiálového a energetického využitia odpadu.

Budúcnosť uvedomelej spoločnosti je zveľaďovať to, čo produkuje, v prípade odpadov to platí rovnako, pretože ukladanie na skládky je model z minulého tisícročia. Materiálové zhodnotenie a premena na lacnejšiu elektrickú energiu a teplo je cesta 21. storočia vo všetkých rozvinutých krajinách, ktorých obyvatelia veria v čistejšie životné prostredie. Necháme Slovensko zaviesť odpadom alebo ho premeníme na energiu?